Hrozivé zistenie: Slovenskí študenti majú veľký problém, oproti Európe ohromne zaostávajú

V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovenskí mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov len zriedka pracujú počas štúdia. Podľa údajov Eurostatu, na ktoré upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, vlani bolo v tejto vekovej kategórii zamestnaných iba 6 % slovenských študentov. To je štyrikrát menej ako priemer Európskej únie, kde popri škole pracuje až 26 % mladých ľudí.

V západoeurópskych krajinách, ako sú Holandsko, Dánsko či Nórsko, je situácia výrazne iná. Tam pracuje alebo si prácu minimálne aktívne hľadá viac ako 60 % študentov. Na Slovensku je tento podiel desaťkrát nižší, čo vedie k nižšej intenzite práce a samozrejme k menšiemu objemu získaných skúseností.

Ekonomické zapojenie mladých je dôležité

Okrem nízkeho podielu pracujúcich študentov zaostáva Slovensko aj v celkovom zapojení mladých ľudí na trhu práce. Vo vekovej skupine 15 až 24 rokov sa na pracovnom trhu aktívne podieľa iba 27 % mladých Slovákov, čo je o 14 % menej ako priemer EÚ.

Kočiš zdôrazňuje, že vyššie a dlhodobejšie zapojenie mladých do pracovného života je dôležité nielen pre ich osobný rozvoj, ale aj pre ekonomický rast krajiny. Schopnosť riešiť problémy, prispôsobiť sa novým výzvam, pracovať pod tlakom a nepanikáriť pri náročných situáciách sú podľa neho vlastnosti, ktoré si mladí môžu osvojiť len v praxi.

Pexels

Rodové rozdiely a neskoré osamostatnenie

Špecifickým problémom Slovenska sú aj rodové rozdiely na pracovnom trhu. Ženy vo veku 20 až 24 rokov, ktoré neštudujú, sú mimo trhu práce výrazne častejšie než muži v tomto veku. Tento rozdiel je najvýraznejší v prípade žien na materskej či rodičovskej dovolenke.

Ďalším fenoménom je nízka miera ekonomickej aktivity mladých, ktorá bráni ich skoršiemu osamostatneniu sa. Na Slovensku mladí ľudia opúšťajú rodičovský dom v priemere až vo veku 31 rokov. Slovenským študentom chýba popri škole nielen príležitosť získať pracovné skúsenosti, ale aj možnosť pripraviť sa na výzvy moderného pracovného trhu. Zlepšenie situácie by mohlo priniesť nielen ich osobný rozvoj, ale samozrejme aj pozitívne dopady na celú ekonomiku.