Antibiotická rezistencia predstavuje najvážnejšiu hrozbu modernej medicíny. Mikróby, ktoré sú neliečiteľné antibiotikami, pretože sú na liečbu rezistentné, podľa odhadov vedcov spôsobujú smrť vyše milióna ľuďom ročne. Očakáva sa, že do roku 2050 sa tento počet zdvojnásobí. Portál StudyFinds informoval o výskume vedcov z Kalifornskej univerzity v San Diegu, ktorým sa podarilo nájsť „achillovu pätu“ týchto nebezpečných baktérií.

Problém modernej medicíny

Užívanie antibiotík zachránilo množstvo životov, avšak prispelo ku tomu, že niektoré baktérie sa stali odolnými voči tejto liečbe. Tento nebezpečný trend tak núti vedcov hľadať rôzne alternatívy, ktorým by mohli tento narastajúci problém vyriešiť.

Tím výskumníkov z Kalifornskej univerzity v San Diegu skúmal baktériu Bacillus subtilis a odhalil, že mutácie, ktoré spôsobujú antibiotickú rezistenciu, zároveň vytvárajú aj určitú zraniteľnosť. Mutácie, ktoré baktériám umožňujú byť voči antibiotikám, zároveň spôsobujú výrazný nárast ich závislosti na horčíku.

Vedúci výskumu, profesor Katedry molekulárnej biológie Gürol Süel, uviedol: „Objavili sme Achillovu pätu baktérií, ktoré sú odolné antibiotikám. Môžeme využiť túto slabinu na potlačenie vzniku antibiotickej rezistencie bez použitia liekov alebo škodlivých chemikálií.“

Freepik

Kľúčom je horčík

Vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná v Science Advances zistili, že základné bunkové zložky – ribozómy (ktoré pomáhajú pri tvorbe bielkovín) sú v odolných baktériách mimoriadne „nenásytné“ po horčíku. Zároveň tento minerál potrebujú aj ATP molekuly, ktoré sú zdrojom bunkovej energie. V dôsledku toho majú odolné baktérie problém efektívne rásť a šíriť sa, najmä ak je horčíka málo. Manipulácia s hladinou horčíka by tak mohla oslabiť odolné baktérie bez použitia antibiotík.

„Dochádzajú nám účinné antibiotiká a ich nekontrolované používanie počas desaťročí spôsobilo, že sa antibiotiká rozšírili po celom svete – od Arktídy cez oceány až po našu podzemnú vodu,“ poznamenáva Süel. „Je potrebné hľadať alternatívy liečby bakteriálnych infekcií bez použitia liekov, a naše dve najnovšie štúdie ukazujú, že je skutočne možné dosiahnuť kontrolu nad antibioticky rezistentnými baktériami bez použitia liekov.“

Testovanie v laboratórnych podmienkach

Výskum prináša nádej pre budúcu liečbu, avšak treba brať do úvahy, že sa vykonával v kontrolovaných laboratórnych podmienkach. Výsledky tak nemusia napodobňovať skutočné prostredie. Výskum sa tiež zameriaval na konkrétnu mutáciu v jednej bakteriálnej skupine, čo znamená, že výsledky nemusia byť aplikovateľné univerzálne. Predstavuje však dôležitý krok, pretože vedcom ukázal, že antibiotickú rezistenciu sa predsa len dá poraziť.