V tomto texte boli použité materiály TASR.

V čase, keď sa klíma mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, je prispôsobenie budov na nové podmienky kľúčovou témou súčasnosti. Odborníci upozorňujú, že diskusia o stratégiách na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny je stále nedostatočná. Pritom práve tieto stratégie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní extrémnych prejavov počasia, ako sú vlny horúčav, dlhotrvajúce suchá či intenzívne zrážky.

„Veľkou témou budúcnosti bude existujúci domový fond. Dokazuje to demografická krivka a jej vývoj. V budúcnosti sa budeme musieť viac sústrediť na rekonštrukcie, prestavby, nadstavby, dostavby, alebo iné úpravy existujúcich domov,“ uviedol architekt a urbanista Miroslav Marko, ktorý sa venuje navrhovaniu budov s nízkym vplyvom na životné prostredie a adaptácii na klimatickú zmenu.

Extrémne počasie, ako sú vlny horúčav, dlhotrvajúce suchá a prívalové dažde, sa stáva čoraz bežnejším javom v našich mestách. Odborníci varujú, že naše prostredie nie je dostatočne pripravené na tieto zmeny.

„Pri hodnotení budov z hľadiska ich potenciálu zmierniť klimatické zmeny je nevyhnutné brať do úvahy rôzne faktory a nesústrediť sa iba na jeden aspekt. Je dôležité vidieť veci v širšom kontexte a komplexne posudzovať celý životný cyklus budov – od výstavby až po likvidáciu. Rovnako je potrebné zohľadniť kvalitu života ľudí, ktorí v týchto budovách žijú. Keďže ide o dlhodobú investíciu, je kľúčové spoliehať sa na dáta a fakty,“ priblížil predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál.

Mihál tiež pripomenul, že práve murované stavby dokážu svojimi schopnosťami čeliť vplyvom klimatickej zmeny. „Murovaná stavba je odolná voči vetru, má vynikajúce vlastnosti z hľadiska akumulácie tepla – udržiava stabilnú teplotu miestností, vie odolávať povodniam a je ľahko obnoviteľná s minimálnym poškodením,“ uzavrel expert.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú