Oblasť výpočtových technológií môže byť pre bežného smrteľníka kvantovou fyzikou. A to doslova, nielen ako frazeologizmus. Inžinieri už niekoľko rokov vyvíjajú tzv. kvantové počítače, ktoré každým zdokonalením posúvajú hranice nemožného.

Azda najväčší a mediálne najznámejší súboj na vývojárskom poli týchto šialených mašín zvádza v posledných rokoch Google a IBM. Obaja technologickí giganti sa predháňajú v tom, kto postaví počítač s väčším počtom quibitov. Zdá sa, že IBM teraz bude mať navrch, informuje Techspot.

Vzájomne prospešná spolupráca

IBM a japonský Národný inštitút pre pokročilú priemyselnú vedu a technológiu (AIST) čoskoro oficiálne oznámia partnerstvo pri vývoji kvantového počítača s kapacitou 10 000 kvantových bitov (qubitov). Očakáva sa, že tento masívny superkvantový systém bude skonštruovaný do roku 2029 a výrazne prekoná súčasné kvantové počítače, ktoré obvykle nemajú viac ako 133 qubitov.

Popredná americká spoločnosť chce využiť silné japonské výrobné kapacity v oblasti IT. V spolupráci s vedcami chcú vyvinúť nové polovodičové časti a obvody, ktoré budú navrhnuté tak, aby fungovali pri teplotách blízkych absolútnej nule (0 K = −273,15 °C). Kvantový počítač totiž nedokáže vykonávať svoje zložité výpočty pri izbovej teplote tak ako je to pri klasických počítačoch.

Zo spolupráce vyťaží v podstate celá „krajina vychádzajúceho slnka“, keďže japonskí výrobcovia komponentov budú stabilnou súčasťou projektu, zároveň budú mať japonské technologické spoločnosti privilegovaný prístup k novým kvantovým systémom.

Stávka na kvantové počítače

IBM síce výraznou mierou prispela k rozvoju osobných počítačov, no od roku 2005 sa sústredí výhradne na vývoj počítačových softvérov, superpočítačov a tiež na vedecký výskum. V posledných rokoch však vo veľkom stavila na kvantové počítače úzko súvisiace práve s vedeckou sférou.

Kvantové počítače sú vďaka vlastnostiam kvantovej mechaniky schopné riešiť niektoré problémy nepredstaviteľne rýchlejšie ako klasické počítače, keďže dokážu paralelne spracovávať viacero dát naraz. Kým kvantový počítač by vyriešil problém za 200 sekúnd, klasickému by to trvalo niekoľko desiatok tisíc rokov.

Cieľom pripravovaného 10 000 qubitového stroja budúcnosti z dielne IBM s prispením japonského Národného inštitútu je riešiť zložité problémy, ktoré presahujú možnosti súčasných najvyspelejších superpočítačov a znova posunúť hranice nemožného. Mimo iného aj rozšíriť lakte a ukázať Googlu, kto je momentálnym lídrom.