Počasie odhalilo achillovú pätu moderných domov. Ľudia riešia ťažkú dilemu

Aktualizované 10.10.2026

Nový výskum ukazuje, že problém prehrievania obytných budov sa bez zásadných úprav môže v nasledujúcich desaťročiach výrazne prehĺbiť. Vedkyne Dóra Szagri a Zsuzsa Szalay z Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzity analyzovali typický panelový byt v maďarskej metropole na základe dlhodobých meraní vnútorných teplôt a počítačových simulácií. Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Journal of Building Physics dokáže kombinácia vonkajšieho tienenia, úprav okien, prirodzeného vetrania a zateplenia za súčasných klimatických podmienok znížiť mieru letného prehrievania až o 66,6 %.

V najhoršom skúmanom klimatickom scenári však môže do roku 2100 intenzita prehrievania vzrásť až šesťnásobne, pričom účinnosť rovnakých pasívnych opatrení klesá na približne 21 %. Výskumníčky zároveň upozornili, že samotné zateplenie bez dostatočného vetrania môže problém s vysokými vnútornými teplotami ešte zhoršiť.

Ďalšie dôkazy priniesol výskum publikovaný v septembri 2026 v časopise Building and Environment. Vedci skúmali prehrievanie 30 prirodzene vetraných nebytových budov v Írsku, pričom vyhodnotili údaje z 287 vnútorných priestorov. Viac ako 20 % sledovaných miestností nesplnilo aspoň jedno z kritérií ochrany pred prehrievaním. Najvýraznejšie problémy sa prejavili v zdravotníckych zariadeniach, kde podľa použitého kritéria nevyhovovalo 20 až 64 % priestorov. Výsledky naznačujú, že prehrievanie už nie je problémom výlučne juhoeurópskych krajín a môže zasahovať aj budovy v regiónoch, ktoré boli historicky navrhované predovšetkým na ochranu pred chladom.

Rastúce riziko vysokých teplôt začala dôraznejšie riešiť aj Európska únia. Európske poradenské centrum pre energetickú chudobu (EPAH) 25. augusta zverejnilo novú analýzu, ktorá upozorňuje na rozširujúci sa problém takzvanej letnej energetickej chudoby. Nejde už iba o domácnosti, ktoré si v zime nedokážu dovoliť dostatočné vykurovanie, ale aj o ľudí žijúcich v bytoch, ktoré počas leta nedokážu bezpečne ochladiť.

Analýza 17 členských štátov ukázala rastúci počet dní s tepelným stresom v 12 z nich. Európski odborníci zároveň upozorňujú, že zraniteľné domácnosti často kombinujú nevhodné stavebné podmienky s nedostatkom financií na účinné chladenie. Problém sa pritom čoraz výraznejšie týka aj štátov strednej a severnej Európy.

Zmeny sa dotknú aj Slovenska

Národná rada SR prijala 15. septembra 2026 novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 246/2026 Z. z., ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Nová legislatíva rozširuje požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia budov a pri novostavbách zavádza povinnosť individuálnej regulácie teploty v jednotlivých miestnostiach, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Podobná požiadavka sa za stanovených podmienok uplatní aj pri významnej obnove existujúcich budov. Nejde však o plošnú povinnosť inštalovať klimatizáciu alebo vonkajšie žalúzie.

Legislatíva reaguje na európske pravidlá, ktoré okrem spotreby energie čoraz viac zohľadňujú aj kvalitu vnútorného prostredia. Nové vedecké zistenia pritom naznačujú, že pre budúcu odolnosť bytov bude rozhodujúca kombinácia vhodnej izolácie, účinného tienenia a možnosti bezpečného odvádzania nahromadeného tepla.

Pôvodný článok:

Extrémne výkyvy počasia v posledných rokoch nastavujú moderným budovám zrkadlo. To, čo sme dlhé desaťročia považovali za technologický pokrok a symbol komfortu, sa dnes ukazuje ako slabé miesto. Domy a kancelárie totiž nie sú len architektonickými objektmi. V praxi fungujú ako systém podpory života. Trávime v nich približne 90 percent času a ich steny, strechy či okná predstavujú akúsi tretiu kožu, ktorá nás má chrániť pred horúčavami, mrazom aj búrkami.

Práve táto tretia koža je však čoraz častejšie vystavená skúške, na ktorú nebola navrhnutá. Klimatické extrémy naberajú na intenzite a mnohé moderné budovy jednoducho nezvládajú nové podmienky. To však už nie je otázka pohodlia, ale bezpečnosti. Na tému upozornil portál Earth.

Keď budovy prestávajú fungovať

Rastúce horúčavy aj prudké ochladenia odhaľujú limity súčasnej architektúry. Mnohé byty sa počas leta rýchlo prehrievajú a teplo si držia aj po západe slnka. Naopak, pri nástupe studeného frontu dokážu interiéry vychladnúť v priebehu krátkeho času. Autori knihy Adaptive Thermal Comfort: At the Extremes Susan Roaf, Fergus Nicol a Michael Humphreys upozorňujú, že problém je vážnejší, než sa zdá.

„V skutočnosti mnohé moderné budovy, najmä domy, už dnes zlyhávajú v rôznych smeroch. Počas extrémnych výkyvov počasia sa prehrievajú. Počas výpadkov elektriny niektoré budovy nedokážu zostať ani obývateľné,“ konštatujú.

Výpadok prúdu počas vlny horúčav alebo zimnej búrky už nie je výnimočnou situáciou. Ak sa však budova spolieha výlučne na klimatizáciu alebo aktívne vykurovanie, po odpojení od siete stráca nielen komfort, ale aj základnú schopnosť udržať bezpečnú vnútornú teplotu.

Autori zároveň upozorňujú na ekonomický rozmer problému. „Aj mnohí ľudia zo strednej triedy v rozvinutých ekonomikách čoraz ťažšie zvládajú platiť energiu potrebnú na udržanie tepelnej bezpečnosti svojich domovov, nieto ešte komfortu, a to ešte pred nástupom ešte extrémnejších výkyvov počasia, ktorým budeme čeliť,“ píšu.

Dilema je jednoduchá a nepríjemná. Nechať klimatizáciu bežať celú noc a zaplatiť vysoký účet, alebo riskovať zdravotné komplikácie v prehriatom byte? Dizajn budov tak prestáva byť abstraktnou témou pre architektov a stáva sa otázkou každodennej reality.

Sklenené steny a slepá ulička komfortu

Súčasné architektonické trendy často uprednostňujú estetiku a otvorené priestory pred funkčnosťou v reálnych klimatických podmienkach. Jednostranne orientované byty s obmedzeným vetraním, hustá mestská zástavba, ktorá akumuluje teplo, či veľké presklené plochy bez tienenia spôsobujú, že interiéry sa prehrievajú alebo rýchlo vychladnú.

Unsplash

Problém nie je len v jednotlivých detailoch, ale v samotnej filozofii návrhu. V priebehu 20. storočia sa podľa autorov do sveta exportoval úzky západný koncept tepelného komfortu. Ten podporoval ľahké konštrukcie so sklenenými fasádami a plnou závislosťou od klimatizácie, často s neotvárateľnými oknami. Takéto budovy sú energeticky náročné a s rastúcimi extrémami budú ešte náročnejšie. Zároveň patria medzi významných producentov emisií, ktoré klimatickú krízu prehlbujú.

Vzniká tak nebezpečná spätná väzba. Budovy, ktoré si s extrémnym počasím nevedia poradiť, zároveň prispievajú k jeho zhoršovaniu.

„Spôsob, akým dnes meriame a navrhujeme budovy s ohľadom na klímu, nefunguje. Vedie nás k slepej uličke generácie neprispôsobivých a tepelne nebezpečných budov, ktoré si vyžadujú toľko energie na udržanie obývateľnosti, že si ich budú môcť dovoliť len najbohatší,“ varujú autori.

Návrat k prirodzenému fungovaniu

Riešením podľa nich nie je ďalšia generácia výkonnejších zariadení. Oveľa dôležitejšie je znovu prepojiť vnútornú klímu s tou vonkajšou a využiť lokálne, prirodzené zdroje energie. Ide o koncept, ktorý môže znieť revolučne, no v skutočnosti vychádza z historických skúseností.

Unsplash

Ľudstvo sa po stáročia dokázalo prispôsobiť extrémnym podmienkam prostredníctvom miestne vyvinutých stavebných postupov. Od tradičných juriet v Mongolsku až po filozofiu blahobytu u pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, rôzne kultúry vytvárali obydlia rešpektujúce lokálnu klímu.

Susan Roaf z Heriot Watt University hovorí o potrebe zásadného reštartu. „Potrebujeme radikálne nové myslenie. Myslenie, ktoré umožní budovám fungovať na lokálnej energii, využívať prirodzené vetranie, zimné solárne zisky a nočné ochladzovanie v lete, čím sa zásadne zníži spotreba energie a emisie uhlíka z budov. Účinnejšie stroje nie sú riešením,“ uviedla.

Podľa nej nastupuje nová generácia architektov, ktorí navrhujú esteticky príťažlivé a zároveň prirodzene vetrané budovy schopné udržať príjemnú teplotu bez neustálej závislosti od klimatizácie. Hybridné alebo zmiešané budovy, ktoré väčšinu roka fungujú na lokálnej a bezplatnej energii a aktívne vykurovanie či chladenie využívajú len v nevyhnutných prípadoch, predstavujú realistickú cestu vpred.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia