Počasie odhalilo achillovú pätu moderných domov. Ľudia riešia ťažkú dilemu
Aktualizované 10.10.2026
Nový výskum ukazuje, že problém prehrievania obytných budov sa bez zásadných úprav môže v nasledujúcich desaťročiach výrazne prehĺbiť. Vedkyne Dóra Szagri a Zsuzsa Szalay z Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzity analyzovali typický panelový byt v maďarskej metropole na základe dlhodobých meraní vnútorných teplôt a počítačových simulácií. Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Journal of Building Physics dokáže kombinácia vonkajšieho tienenia, úprav okien, prirodzeného vetrania a zateplenia za súčasných klimatických podmienok znížiť mieru letného prehrievania až o 66,6 %.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneV najhoršom skúmanom klimatickom scenári však môže do roku 2100 intenzita prehrievania vzrásť až šesťnásobne, pričom účinnosť rovnakých pasívnych opatrení klesá na približne 21 %. Výskumníčky zároveň upozornili, že samotné zateplenie bez dostatočného vetrania môže problém s vysokými vnútornými teplotami ešte zhoršiť.
Ďalšie dôkazy priniesol výskum publikovaný v septembri 2026 v časopise Building and Environment. Vedci skúmali prehrievanie 30 prirodzene vetraných nebytových budov v Írsku, pričom vyhodnotili údaje z 287 vnútorných priestorov. Viac ako 20 % sledovaných miestností nesplnilo aspoň jedno z kritérií ochrany pred prehrievaním. Najvýraznejšie problémy sa prejavili v zdravotníckych zariadeniach, kde podľa použitého kritéria nevyhovovalo 20 až 64 % priestorov. Výsledky naznačujú, že prehrievanie už nie je problémom výlučne juhoeurópskych krajín a môže zasahovať aj budovy v regiónoch, ktoré boli historicky navrhované predovšetkým na ochranu pred chladom.
Rastúce riziko vysokých teplôt začala dôraznejšie riešiť aj Európska únia. Európske poradenské centrum pre energetickú chudobu (EPAH) 25. augusta zverejnilo novú analýzu, ktorá upozorňuje na rozširujúci sa problém takzvanej letnej energetickej chudoby. Nejde už iba o domácnosti, ktoré si v zime nedokážu dovoliť dostatočné vykurovanie, ale aj o ľudí žijúcich v bytoch, ktoré počas leta nedokážu bezpečne ochladiť.
Analýza 17 členských štátov ukázala rastúci počet dní s tepelným stresom v 12 z nich. Európski odborníci zároveň upozorňujú, že zraniteľné domácnosti často kombinujú nevhodné stavebné podmienky s nedostatkom financií na účinné chladenie. Problém sa pritom čoraz výraznejšie týka aj štátov strednej a severnej Európy.
Zmeny sa dotknú aj Slovenska
Národná rada SR prijala 15. septembra 2026 novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov č. 246/2026 Z. z., ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Nová legislatíva rozširuje požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia budov a pri novostavbách zavádza povinnosť individuálnej regulácie teploty v jednotlivých miestnostiach, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Podobná požiadavka sa za stanovených podmienok uplatní aj pri významnej obnove existujúcich budov. Nejde však o plošnú povinnosť inštalovať klimatizáciu alebo vonkajšie žalúzie.
Legislatíva reaguje na európske pravidlá, ktoré okrem spotreby energie čoraz viac zohľadňujú aj kvalitu vnútorného prostredia. Nové vedecké zistenia pritom naznačujú, že pre budúcu odolnosť bytov bude rozhodujúca kombinácia vhodnej izolácie, účinného tienenia a možnosti bezpečného odvádzania nahromadeného tepla.
Pôvodný článok:
Extrémne výkyvy počasia v posledných rokoch nastavujú moderným budovám zrkadlo. To, čo sme dlhé desaťročia považovali za technologický pokrok a symbol komfortu, sa dnes ukazuje ako slabé miesto. Domy a kancelárie totiž nie sú len architektonickými objektmi. V praxi fungujú ako systém podpory života. Trávime v nich približne 90 percent času a ich steny, strechy či okná predstavujú akúsi tretiu kožu, ktorá nás má chrániť pred horúčavami, mrazom aj búrkami.
Práve táto tretia koža je však čoraz častejšie vystavená skúške, na ktorú nebola navrhnutá. Klimatické extrémy naberajú na intenzite a mnohé moderné budovy jednoducho nezvládajú nové podmienky. To však už nie je otázka pohodlia, ale bezpečnosti. Na tému upozornil portál Earth.
Keď budovy prestávajú fungovať
Rastúce horúčavy aj prudké ochladenia odhaľujú limity súčasnej architektúry. Mnohé byty sa počas leta rýchlo prehrievajú a teplo si držia aj po západe slnka. Naopak, pri nástupe studeného frontu dokážu interiéry vychladnúť v priebehu krátkeho času. Autori knihy Adaptive Thermal Comfort: At the Extremes Susan Roaf, Fergus Nicol a Michael Humphreys upozorňujú, že problém je vážnejší, než sa zdá.
„V skutočnosti mnohé moderné budovy, najmä domy, už dnes zlyhávajú v rôznych smeroch. Počas extrémnych výkyvov počasia sa prehrievajú. Počas výpadkov elektriny niektoré budovy nedokážu zostať ani obývateľné,“ konštatujú.
Výpadok prúdu počas vlny horúčav alebo zimnej búrky už nie je výnimočnou situáciou. Ak sa však budova spolieha výlučne na klimatizáciu alebo aktívne vykurovanie, po odpojení od siete stráca nielen komfort, ale aj základnú schopnosť udržať bezpečnú vnútornú teplotu.
Autori zároveň upozorňujú na ekonomický rozmer problému. „Aj mnohí ľudia zo strednej triedy v rozvinutých ekonomikách čoraz ťažšie zvládajú platiť energiu potrebnú na udržanie tepelnej bezpečnosti svojich domovov, nieto ešte komfortu, a to ešte pred nástupom ešte extrémnejších výkyvov počasia, ktorým budeme čeliť,“ píšu.
Dilema je jednoduchá a nepríjemná. Nechať klimatizáciu bežať celú noc a zaplatiť vysoký účet, alebo riskovať zdravotné komplikácie v prehriatom byte? Dizajn budov tak prestáva byť abstraktnou témou pre architektov a stáva sa otázkou každodennej reality.
Sklenené steny a slepá ulička komfortu
Súčasné architektonické trendy často uprednostňujú estetiku a otvorené priestory pred funkčnosťou v reálnych klimatických podmienkach. Jednostranne orientované byty s obmedzeným vetraním, hustá mestská zástavba, ktorá akumuluje teplo, či veľké presklené plochy bez tienenia spôsobujú, že interiéry sa prehrievajú alebo rýchlo vychladnú.

Problém nie je len v jednotlivých detailoch, ale v samotnej filozofii návrhu. V priebehu 20. storočia sa podľa autorov do sveta exportoval úzky západný koncept tepelného komfortu. Ten podporoval ľahké konštrukcie so sklenenými fasádami a plnou závislosťou od klimatizácie, často s neotvárateľnými oknami. Takéto budovy sú energeticky náročné a s rastúcimi extrémami budú ešte náročnejšie. Zároveň patria medzi významných producentov emisií, ktoré klimatickú krízu prehlbujú.
Vzniká tak nebezpečná spätná väzba. Budovy, ktoré si s extrémnym počasím nevedia poradiť, zároveň prispievajú k jeho zhoršovaniu.
„Spôsob, akým dnes meriame a navrhujeme budovy s ohľadom na klímu, nefunguje. Vedie nás k slepej uličke generácie neprispôsobivých a tepelne nebezpečných budov, ktoré si vyžadujú toľko energie na udržanie obývateľnosti, že si ich budú môcť dovoliť len najbohatší,“ varujú autori.
Návrat k prirodzenému fungovaniu
Riešením podľa nich nie je ďalšia generácia výkonnejších zariadení. Oveľa dôležitejšie je znovu prepojiť vnútornú klímu s tou vonkajšou a využiť lokálne, prirodzené zdroje energie. Ide o koncept, ktorý môže znieť revolučne, no v skutočnosti vychádza z historických skúseností.

Ľudstvo sa po stáročia dokázalo prispôsobiť extrémnym podmienkam prostredníctvom miestne vyvinutých stavebných postupov. Od tradičných juriet v Mongolsku až po filozofiu blahobytu u pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, rôzne kultúry vytvárali obydlia rešpektujúce lokálnu klímu.
Susan Roaf z Heriot Watt University hovorí o potrebe zásadného reštartu. „Potrebujeme radikálne nové myslenie. Myslenie, ktoré umožní budovám fungovať na lokálnej energii, využívať prirodzené vetranie, zimné solárne zisky a nočné ochladzovanie v lete, čím sa zásadne zníži spotreba energie a emisie uhlíka z budov. Účinnejšie stroje nie sú riešením,“ uviedla.
Podľa nej nastupuje nová generácia architektov, ktorí navrhujú esteticky príťažlivé a zároveň prirodzene vetrané budovy schopné udržať príjemnú teplotu bez neustálej závislosti od klimatizácie. Hybridné alebo zmiešané budovy, ktoré väčšinu roka fungujú na lokálnej a bezplatnej energii a aktívne vykurovanie či chladenie využívajú len v nevyhnutných prípadoch, predstavujú realistickú cestu vpred.
Čítajte viac z kategórie: Ekológia
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Vedci našli na Marse zvláštne útvary. Pod povrchom sa môže ukrývať cenný poklad

Netflix ukazuje trhák za 200 miliónov. Na Slovensko príde v podobe, akú doteraz rázne odmietal

prvé dojmy V GTA VI som otvoril dvere cudzej dodávky. To, čo nasledovalo, ma úplne odrovnalo (PRVÉ DOJMY)

Akčný masaker konečne dorazil na Slovensko. Na jednom mieste ho nájdeš aj s dabingom

Odporcom došli slová: 30-ročnej fotovoltike odmerali výkon, výsledok je zarážajúci
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Mihál zverejnil kľúčové čísla pre rok 2027: Slovákom stúpnu mzdy, príplatky aj stravné (PREHĽAD)
PREMIUMUšetríš až 12-tisíc eur: Realitku na predaj bytu nepotrebuješ, stačí dodržať týchto 8 krokov (ODBORNÍK)

VIDEO: Tretí útok na Krymský most za týždeň zastavil vlaky. Kyjev ironicky blahoželá mostu v Lisabone k európskemu prvenstvu

Strata 544 miliónov eur a definitívny koniec: Zo Slovenska odchádza obľúbená streamovacia služba

O prácu príde približne 380 zamestnancov: Známa fabrika v Bánovciach radikálne obmedzuje výrobu
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Slováci na Netflixe objavili nový klenot. Neznámy seriál má na ČSFD až 83 %
- Najväčší film roka dostane rozšírenú verziu. Dorazí ešte tento rok a s prekvapeniami
-
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
- Slováci na Netflixe objavili nový klenot. Neznámy seriál má na ČSFD až 83 %
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- Tesla investuje neďaleko Slovenska 3 miliardy eur. Chce vyrábať milión áut ročne
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Volkswagen trafil do čierneho. Jeho nové autá majú 212-tisíc rezervácií, zákazníci však odmietajú jednu vec
- Japonci ukázali nové SUV, ktoré prejde až 1 666 km. Stojí len 17-tisíc eur
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Mihál zverejnil kľúčové čísla pre rok 2027: Slovákom stúpnu mzdy, príplatky aj stravné (PREHĽAD)
PREMIUMUšetríš až 12-tisíc eur: Realitku na predaj bytu nepotrebuješ, stačí dodržať týchto 8 krokov (ODBORNÍK)

VIDEO: Tretí útok na Krymský most za týždeň zastavil vlaky. Kyjev ironicky blahoželá mostu v Lisabone k európskemu prvenstvu

Strata 544 miliónov eur a definitívny koniec: Zo Slovenska odchádza obľúbená streamovacia služba

