Pred 110 rokmi sa narodil český vynálezca kontaktných šošoviek Otto Wichterle

Český chemik Otto Wichterle sa zapísal do dejín ako vynálezca silónu a gélových kontaktných šošoviek. Za svoj patent bol nominovaný na Nobelovu cenu za chémiu. Pre svoje postoje bol však počas komunistického režimu prenasledovaný. Po Novembri 1989 sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Československej akadémie vied. Od narodenia vedca Otta Wichterleho v piatok 27. októbra uplynie 110 rokov.

Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 ako posledné z desiatich detí v rodine podnikateľa s hospodárskymi strojmi v Prostějove. Po maturite na prostějovskom gymnáziu sa na radu priateľa rozhodol pre štúdium chémie na Vysokej škole chemicko-technologického inžinierstva v Prahe (VŠCHTI, teraz Vysoká škola chemicko-technologická). Zavŕšil ho v roku 1936 doktorátom z technických vied.

Ďalej pôsobil na škole ako odborný asistent u profesora Emila Votočka až do roku 1939, keď nacisti v Protektoráte Čechy a Morava zavreli vysoké školy. Od roku 1940 bol zamestnaný v Baťovom výskumnom ústave v Zlíne, kde viedol pracovnú skupinu zameranú na výskum polyamidov

Už v roku 1941 sa vedcom podarilo pripraviť polyamidové vlákna a vyrobiť z nich ponožky či dámske pančuchy. Vývoj nových materiálov však utajovali pred okupantmi. V roku 1942 bol Wichterle štyri mesiace väznený a vypočúvalo ho gestapo.

Hneď po skončení 2. svetovej vojny sa vrátil na akademickú pôdu, kde dokončil habilitačné konanie a začal prednášať všeobecnú aj anorganickú chémiu. Keď na VŠCHTI založili v roku 1949 Katedru umelých hmôt, stal sa Wichterle ako prvý jej profesorom.

Po roku 1947 sa tiež začalo s priemyselnou výrobou umelých vlákien — už pod označením silon — v Planej nad Lužnicí, v Spolane Neratovice a v Považských chemických závodoch v Žiline.

Otto Wichterle sa 18. novembra 1952 stalo jedným z prvých členov korešpondentov Československej akadémie vied, v roku 1955 bol zvolený za riadneho člena-akademika. Taktiež po osamostatnení Vysokej školy chemicko-technologickej v roku 1952 bol vymenovaný za jedného z jej troch dekanov. V roku 1958 však musel z politických dôvodov miesto na škole opustiť. Stal sa riaditeľom v tom čase budovaného Ústavu makromolekulárnej chémie v Prahe.

Medzitým si už v roku 1953 dal patentovať postup výroby hydrofilných gélov (gély prijímajúce vodu) využiteľných v medicíne. Tie boli základom vrcholného objavu jeho kariéry — kontaktných šošoviek na korekciu zrakových porúch. Impulzom pre jeho výskum bol náhodný rozhovor so spolucestujúcim vo vlaku, ktorý čítal odborný článok o možnostiach chirurgickej náhrady oka.

Vedcovi sa videl najvhodnejším materiálom HEMA gél pohlcujúci vodu. S jeho spracovaním sa však spájali technické problémy. V roku 1961 Wichterle na doma zostavenom zariadení z detskej stavebnice Merkúr a dynama z bicykla dokázal vyrobiť optimálnu šošovku v rotujúcich formách odstredivým odlievaním. Výsledkom bolo niekoľko patentov a licencií. Vláda ich však neuvážene predala do zahraničia. Sám autor vynálezu dostal z peňazí získaných za patenty len zlomok. Kontaktné šošovky sa onedlho ujali na celom svete a odhaduje sa, že ich využívajú stovky miliónov obyvateľov planéty.

Počas tzv. Pražskej jari sa Otto Wichterle angažoval aj politicky. Podieľal sa na zrode manifestu Dvetisíc slov, ktorý publikoval spisovateľ Ludvík Vaculík. Ako poslanec Českej národnej rady a neskôr Snemovne národov Federálneho zhromaždenia sa podieľal na príprave zákona o Akadémii vied.

Počas nastupujúcej normalizácie sa nechcel zúčastniť na potláčaní občianskych práv a slobôd, preto sa v novembri 1969 vzdal poslaneckého mandátu. Ako signatár manifestu Dvetisíc slov a kritik režimu prišiel o svoju pozíciu na čele Ústavu makromolekulárnej chémie.

Tento významný český vedec, člen medzinárodných spoločností, čestný doktor zahraničných univerzít, držiteľ viacerých ocenení, a tiež autor viac než 200 publikácií a vyše 150 vynálezov a patentov, sa po Novembri 1989 dočkal rehabilitácie. V roku 1990 ho zvolili za prezidenta Československej akadémie vied (ČSAV). O tri roky neskôr po ňom pomenovali aj asteroid.

Aj napriek viacerým dramatickým udalostiam neopúšťal Wichterleho optimizmus. Ako sám vravieval, mať nápad nie je nič zvláštne, ale realizovať ho, to si žiada úsilie.
Wichterle zomrel 18. augusta 1998 vo veku 84 rokov.