Nie je žiadnym tajomstvom, že každé auto prejde v reálnych podmienkach menej, než uvádzajú papierové hodnoty dojazdu, respektíve spotreby. Dôvod je veľmi prostý – teoretická spotreba sa meria v ideálnych podmienkach a tie v reálnom svete nie sú „ideálne“ takmer nikdy.

Nová štúdia SAE, na ktorú upozornil aj portál CleanTechnica, však odhalila, že rozdiel v reálnej a papierovej spotrebe je pri elektromobiloch podstatne vyšší ako pri spaľovákoch.

Aj novšia metodika WLTP, podľa ktorej sa dnes v Európe meria spotreba a dojazd elektromobilov aj spaľovákov, je stále pomerne nepresná. Na jednej strane nám táto metodika poskytuje férový pohľad a porovnanie jednotlivých áut medzi sebou, avšak oproti realite, napríklad v mrazoch a na diaľnici, to môže byť pokojne aj o vyše 100 km inak.

FonTech

V tomto prípade nejde len o problém metodiky WLTP, podobne sú na tom aj ako americká EPA či čínska CLTC.

Spaľováky dosiahli na diaľnici lepšie hodnoty než na papieri

Štúdia sledovala spotrebu vyše 350 áut so spaľovacími motormi, ktoré pri jazde na diaľnici rýchlosťou 120 km/h dosiahli v priemere lepšiu spotrebu, ako uvádzali výrobcovia v tabuľkách. Reálna spotreba bola v skutočnosti nižšia o 4 %.

FonTech

Na opačnej strane sa nachádzajú elektromobily. Ako píše team-bhp, 44 testovaných modelov jazdilo na diaľnici rovnakou rýchlosťou (120 km/h), pričom dosiahli spotrebu až o 12,5 % vyššiu v porovnaní s tým, čo udáva americká norma EPA. Tu pritom ešte môžeme konštatovať, že EPA norma je v porovnaní s európskou WLTP o niečo prísnejšia. Ak by sa teda test vykonával s ohľadom na európsku normu, rozdiel by bol zrejme ešte vyšší.

Problém nie je v autách, ale v metodike

Na prvý pohľad sa môže zdať, že na základe tohto porovnania výrobcovia pri elektromobiloch zavádzajú zákazníkov a naopak, spaľováky sú dokonca lepšie než uvádzajú papierové hodnoty.

Problém však nie je v type pohonu, ale skôr v štýle jazdy počas laboratórneho testu, ktorý as absolútne nekryje s tým, ako jazdí väčšina z nás za volantom – ani so spaľovákom určite nejazdíš 120 km/h, takže pri diaľničnej 130-140 km/h už lepšie než papierové hodnoty nedosiahneš. Tak, ako pri metodike WLTP, aj pri metodike EPA pozostáva meranie z kombinácie jazdy v meste, na okreskách a na diaľnici. Výsledná spotreba je priemerom spotrieb všetkých meraných trás.

Ak teda majiteľ elektromobilu, ktorý má papierovú spotrebu 17 kWh/100 km jazdí celý deň v meste, bez problémov sa dokáže dostať hlboko pod túto hodnotu. Elektromobily sú totiž v meste mimoriadne efektívne. Ak by celý deň po meste jazdil majiteľ spaľováku, jeho reálna spotreba by bola pravdepodobne o pekných pár litrov vyššia, než tá papierová.

WLTP je nástupcom zastaraného cyklu NEDC a takto funguje, Printscreen/WLTP

Pri jazde vo vyšších rýchlostiach sa ale karta otáča a na diaľnici sú elektromobily menej efektívne kvôli stúpajúcemu aerodynamickému odporu. Spaľovák v tomto smere trpí oveľa menej a pokiaľ pri reálnej jazde po diaľnici využívaš optimálne spektrum otáčok, dosiahneš oveľa lepšiu spotrebu, ako je hodnota EPA či WLTP, nakoľko práve tu je najefektívnejší.

Ak sa do reálnych dát zamiešajú ďalšie premenné, napríklad poveternostné podmienky, zimné či letné pneumatiky a podobne, skutočné spotreby, či už elektromobilov alebo spaľovákov, sa môžu oproti papierovým líšiť aj o desiatky percent. I keď sa metodiky WLTP aj EPA snažia čo najviac prispôsobiť reálnym podmienkam, nie vždy sa to dá.

Pri spaľováku aj batériách ich musíš brať s rezervou, a počítať s tým, že elektromobily najmä na diaľnici ťahajú za kratší koniec spektra.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita