Výdavky európskych krajín na ochranu domácností a firiem pred rastúcimi nákladmi na energie sa vyšplhali na takmer 800 miliárd eur, vyplýva z analýzy think-tanku Bruegel. Podľa expertov by vládna pomoc na riešenie energetickej krízy mala byť cielenejšia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Krajiny Európskej únie (EÚ) od septembra 2021 vyčlenili alebo alokovali na riešenie energetickej krízy 681 miliárd eur, Británia 103 miliárd eur a Nórsko 8,1 miliardy eur, uvádza sa v analýze.

Celkovo je to 792 miliárd eur. Bruegel ešte v novembri odhadoval tieto náklady na 706 miliárd eur. Ich výška vzrástla, keďže európske krajiny sa naďalej musia vyrovnávať s tým, že Rusko zastavilo väčšinu svojich dodávok plynu do Európy.

Najviac dalo na zmiernenie energetickej krízy Nemecko, ktoré na to alokovalo takmer 270 miliárd eur. Za ním nasledujú Británia, Taliansko a Francúzsko, pričom každá z týchto krajín minula na pomoc domácnostiam a firmám menej než 150 miliárd eur. Ostatné krajiny dali na pomoc len zlomok z tejto sumy.

V pomere na osobu najviac dali na riešenie energetickej krízy Luxembursko, Dánsko a Nemecko. Výdavky, ktoré európske krajiny vyčlenili na energetickú krízu, sú teraz na rovnakej úrovni ako plán obnovy EÚ na podporu oživenia ekonomiky po pandémii ochorenia COVID-19 v hodnote 750 miliárd eur. Ten bol schválený v roku 2020.

Nárast výdavkov na energetiku prichádza v čase, keď krajiny diskutujú o návrhoch EÚ na ďalšie uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci pre projekty v oblasti zelených technológií, keďže Európa sa snaží konkurovať vládnym dotáciám v USA a Číne.

Podľa expertov Bruegel vlády zamerali väčšinu pomoci na necielené opatrenia na zníženie maloobchodných cien, ako bolo napríklad zníženie DPH na benzín alebo zastropovanie maloobchodných cien elektriny. Think-tank uviedol, že táto dynamika sa musí zmeniť, pretože štátom dochádza fiškálny priestor na udržanie takého širokého financovania.