Jedna z najzaujímavejších a najpodivnejších hviezd v Mliečnej dráhe opäť prekvapila vedcov. Zdá sa, že „trhlina“ na jej povrchu by mohla vysvetliť jej záhadné spomalenie ale tiež pôvod rýchlych rádiových zábleskov. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Rádiové záblesky z vesmíru

Reč je v tomto prípade o magnetare SGR 1935+2154, ktorý, ako ukázali štúdie v minulosti, je zodpovedný za emitovanie rádiových signálov, ktoré v našej domovskej galaxii neboli nikdy predtým detegované.

ICRAR

V tomto prípade sa jedná o spomínané rýchle rádiové záblesky známe pod skratkou FRB (Fast Radio Burst). Ide o mimozemské rádiové signály v rádioastronómii chápané ako prechodný rádiový impulz s dĺžkou v rozmedzí od zlomku milisekundy do niekoľkých milisekúnd, ktoré k nám cestujú z rôznych galaxií zo vzdialenosti niekoľkých miliónov svetelných rokov.

V roku 2020 sa ale stalo niečo zvláštne. Prvýkrát sa nám totiž podarilo zaznamenať FRB v našej domovskej galaxii. Záblesky prišli z 30 000 svetelných rokov vzdialeného magnetaru SGR 1935+2154 sídliaceho v Mliečnej dráhe v súhvezdí Líška. SGR 1935+2154 sa tak zo dňa na deň stal astronomickým fenoménom, pričom je považovaný za prvý FRB zistení vo vnútri Mliečnej dráhy, ale tiež prvý FRB so známym zdrojom.

Hoci zdroj FRB signálov nebol doposiaľ potvrdený, vo vedeckej obci prevláda názor, že zdrojom sú práve magnetary. Magnetary sú rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy s veľmi silným magnetickým poľom. Magnetické polia týchto „mŕtvych“ hviezd dosahujú silu až do 10¹⁵ gaussov, teda číslo jedna nasledované až 15 nulami. Pre porovnanie, magnetické polia nášho Slnka dosahujú približne 1 gauss.

Erupcia na magnetare vysvetľuje všetko

Ako píše portál LiveScience, v októbri 2020 sa rotácia magnetaru SGR 1935+215 náhle spomalila, pričom po spomalení došlo k prívalu rádiových vĺn. Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Astronomy je pravdepodobným vinníkom masívna „trhlina“ na povrchu tejto mŕtvej hviezdy. Hviezda bola objavená v máji 2020, keď k nám vyslala intenzívny rádiový záblesk.

„Ľudia špekulovali, že na povrchu neutrónových hviezd by mohlo dochádzať k javom, ktoré možno prirovnať k sopečným ruptúram,“ uvádza astrofyzik Matthew Baring z Rice University v Houstone. „Naše zistenia teraz naznačujú, že by to tak skutočne mohlo byť, pričom k tejto ruptúre došlo s najväčšou pravdepodobnosťou niekde v blízkosti magnetického pólu“.

Presnejšie, astronómovia dlhšiu dobu polemizovali o tom, že vonkajší ťah magnetického poľa môže pôsobiť proti vnútornému tlaku gravitácie, čo by v niektorých prípadoch mohlo viesť k ruptúram a následným rýchlym rádiovým zábleskom.

Sophia Dagnello, NRAO/AUI/NSF

A zrejme presne to sa udialo aj na magnetare SGR 1935+2154, ktorý bol od mája 2020 pod drobnohľadom vedcov, pričom v októbri začal znovu emitovať ďalšie FRB. Odborníci v novej štúdii však zistili, že len pár dní pred októbrovými FRB došlo k náhlemu spomaleniu rotácie magnetaru.

Tento jav je známy ako „anti-glitch“ a zatiaľ nie je dobre pochopený. Doposiaľ boli totiž detegované iba 3 „anti-glitche“ alebo spomalenia rotácie.

Vedci pre lepšie pochopenie tohto deja vytvorili model založený na ruptúrach, ako u nás na Zemi vytvárajú sopky, ktoré môžu vzniknúť na povrchu magnetaru a uvoľňovať tak do priestoru okolo hviezdy veľké množstvo nabitých častíc. Predpokladali pritom, že anti-glitch a rádiová aktivita magnetaru majú blízky vzťah.

„Udalosť z októbra 2020 je jedinečná v tom, že len v priebehu pár dní po anti-glitchi došlo k rýchlemu rádiovému záblesku, ako aj k zapnutiu pulzného, efemérneho rádiového vyžarovania,“ objasňuje Baring.

Simulácie naznačili, že ruptúra magnetaru, respektíve erupcia na jeho povrchu v blízkosti hviezdneho pólu mohla vytvoriť silný hviezdy vietor. Prúd vyvrhnutých častíc, ktoré boli unášané týmto vetrom zasahovali magnetické pole magnetaru, pričom pôsobili ako nárazová brzda proti jeho rotácii.

Výskumníci si tiež myslia, že „sopečná trhlina“ na povrchu, ktorá spôsobila spomalenie magnetaru je zodpovedná aj za intenzívne rádiové emisie, ktoré zasiahli Zem. Pre definitívne potvrdenie však budeme musieť objaviť ďalší magnetar s podobným správaním.