Vedci prichádzajú s ďalším spôsobom boja proti klimatickým zmenám, resp. zmiernenia ich následkov a zastavenia globálneho otepľovania.

Ako informuje UniverseToday, navrhujú zatieniť Zem iným spôsobom, než navrhovali predošlé štúdie a počítajú s vynesením enormného množstva nákladu do vesmíru. Zatiaľ sa črtá len jediná raketa, ktorá to môže dokázať a tou je Starship.

550 000 000 kg nákladu

Experti už dlhšiu dobu uvažujú nad rôznymi spôsobmi geoinžinierstva s cieľom spomaliť otepľovanie Zeme. Jednou z možností je rozprášenie aerosólov do atmosféry, ktoré môžu zachytiť slnečné žiarenie. Problémom takýchto riešení je ale priamy dopad na Zem, pričom následky nie sú úplne známe a jedná sa o nesmierne riziko.

Druhou možnosťou je zakryť Zem priamo z vesmíru, čo však však prináša ešte väčšie a komplexnejšie výzvy. Nedávno napríklad vedci prišli s nápadom vyniesť do vesmíru zariadenie, ktoré by produkovalo bubliny a postupne z nich tvorilo obrovský štít pre čiastočné filtrovanie slnečných lúčov.

Dnes ale vedci prichádzajú s čímsi, čo znie ako z toho najšialenejšieho sci-fi príbehu.

Jednalo by sa o extrémne ľahkú a čiastočne priesvitnú solárnu plachtu, ktorá by však aj napriek svojej jednoduchosti a čo najnižšej spotrebe konštrukčných materiálov dosiahla hmotnosť až 550 000 ton. Najsilnejšia raketa v prevádzke, ak nepočítame na takéto účely nepoužiteľnú SLS, je Falcon Heavy s nosnosťou 64 ton za predpokladu, že nebude ani jeden z jeho stupňov pristávať – v takom prípade sa ale cena letu poriadne predražuje a potrebujeme čosi úplne iné.

Megaprojekt, tak či onak

Či už sa ľudstvo rozhodne vybudovať medzi Zemou a Slnkom obrovské tienidlo alebo vypustiť do atmosféry enormné množstvá aerosólov, bude sa jednať o megaprojekt nevídaných rozmerov. Nepôjde o ziskovú misiu a bude nutné ju hradiť z vládnych financií, čo môže predstavovať ďalšie problémy.

Čaká sa na Starship

Ak chce ľudstvo skutočne podstúpiť takýto projekt, potrebuje raketu Starship. Ak dokážu oba jej stupne naozaj pristáť, ceny letov do kozmu dostane na minimum a naraz vynesie na orbitu až 100 ton nákladu. Ako ale vysvetľujú vedci v novej štúdii, napriek vysokej nosnosti sa počíta so stovkami letov ročne a to v priebehu celého desaťročia.

MIT/Senseable

Autori štúdie dodávajú, že takúto solárnu plachtu bude nutné umiestniť na libračný bod L1, avšak projekt predstavuje jednu zásadnú výzvu. Geoinžinierstvo prináša množstvo neznámych rizík a jeho podporovatelia argumentujú tým, že klimatické zmeny môžu byť ešte oveľa horšie.

Jednou zo zásadných kritík celého tohto nápadu je však tá, že miesto riešenia ľudskej závislosti na konzume ju len ešte väčšmi umožňuje a otvára jej priestor. Riešenie samotného globálneho otepľovania navyše nerieši ostatné následky klimatických zmien, ako sú napríklad zmeny morských prúdov či okysľovanie oceánov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú