Astronómom sa podarilo zahliadnuť planétu, ktorá je stále v štádiu formovania. Je celá zahalená protoplanetárnym diskom. Na tému upozornil v tlačovej správe portál Phys.

Rodiace sa planéty je náročné pozorovať

Ako ďalej upozorňuje portál UniverseMagazine, odborníci po celom svete mohli sledovať čerstvo rozvinuté planetárne systémy, prípadne samotné protoplanetárne disky.

Až doposiaľ sme si však neboli úplne istí, či sa podarilo zahliadnuť planétu vo vnútri protoplanetárnych diskov.

Predstava hnedého trpaslíka s protoplanetárnym diskom pred tým, než sa z neho stala skutočná hviezda. Zdroj: NASA/JPL

Hoci v minulosti sa podarilo zahliadnuť mnoho štruktúr, o ktorých si myslíme, že sú spôsobené prítomnosťou mladej formujúcej sa planéty, môžu byť vysvetlené aj turbulenciou prachu a plynu.

Teraz však odborníci v novej štúdii, publikovanej v žurnále Astrophysical Journal Letters, ukázali nový spôsob, ako objaviť nepolapiteľné novovzniknuté planéty, pričom pridali rovno aj jeden dôkaz.

„Priama detekcia mladých planét je veľmi náročná a zatiaľ sa to podarilo len jeden, alebo dvakrát,“ uvádza hlavný autor štúdie Feng Long z Centra pre astrofyziku.

Problém pri pozorovaní formovania planét je v tom, že mladé rodiace sa svety sú zahalené v masívnom protoplanetárnom disku plnom plynu a prachu, čo si vyžaduje nové spôsoby a metódy na to, aby sme dokázali potvrdiť ich existenciu.

Protoplanetárne disky sú obrovské štruktúry pozostávajúce z plynov a prachu, ktoré obiehajú okolo mladej hviezdy. V tomto rotujúcom disku sa potom časom rodia planéty – keďže sa roztrúsená hmota začína postupne zoskupovať a nabaľovať na seba.

Počiatky hviezdnych systémov sú chaotické a počas stoviek miliónov rokov sú prakticky všetky nové planéty bombardované asteroidmi.

Umelecká ilustrácia hviezdy Beta Pictoris, ktorú obiehajú exoplanéty Beta Pictoris a a b. Hviezdu takisto obklopuje protoplanetárny akrečný disk plný trosiek a formujúceho sa materiálu. Zdroj: NASA/Wikimedia

Za zmienku stojí aj fakt, že inej skupine vedcov sa nedávno podarilo v protoplanetárnom disku v okolí rodiacej sa hviezdy objaviť doposiaľ tú najväčšiu molekulu. Vzhľadom na to, že objavená molekula má potenciál povedať nám oveľa viac o živote vo vesmíre, ide o obrovský míľnik.

Zrod planéty

V štúdii vedci pozorovali LkCa 15, ktorá bola objavená už skôr prostredníctvom siete rádioteleskopov ALMA. Pozorovania ukázali, že hviezda je vzdialená 518 svetelných rokov od Zeme a leží v súhvezdí Býk. LkCa 15 je tiež, ako mnohé iné mladé hviezdy, obklopená protoplanetárnym diskom.

Lagrangeove body. EnEdC/Wikimedia

Výskum prebiehal približne tak, že vedci sa najskôr ponorili do údajov o LkCa 15 získaných v roku 2019, kde objavili „dva doposiaľ nezaznamenané sotva viditeľné prvky.“ Tie sa nachádzali 42 AU (42-násobok vzdialenosti Zeme od Slnka) ďaleko a predstavovali zhluk materiálu, ktorý za sebou ťahá dlhý chvost. Oba sa nachádzali na rovnakej obežnej dráhe a zvierali spolu uhol 120 stupňov.

Práve tento uhol je pre astronómov nesmierne podstatný. Odpovedá totiž presnej polohe Lagrangeových bodov L4 a L5, z ktorých každý sa nachádza 60 stupňov pred alebo za rodiacou sa planétou.

Denis Bajram/University of Geneva

Čo sa týka novej metódy objavovania, tá spočíva práve v pozorovaní hromadenia sa hmoty v protoplanetárnom disku. Tieto zhluky materiálu totiž môžu predstavovať práve Lagrangeove body, teda miesta v sústave dvoch rotujúcich telies (hviezda, planéta), v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily.

Čítajte viac z kategórie: Novinky