NASA/Pixabay/Úprava redakcie

Vedci podrobne preskúmali vzorky krvi astronautov a výsledky ich rozhodne nepotešili, informuje Futurism. Genetické mutácie totiž postihli všetkých z nich a pre ľudstvo ide o dôležitú výzvu, s ktorou sa musí počas plánovanej kolonizácie Mesiaca a Marsu vysporiadať. Čo odhaľujú zistenia vedcov a roky štúdie ľudského tela vo vesmíre?

Priveľká radiácia

Genetické mutácie môže v mnohých prípadoch spôsobiť vystavenie ľudského tela zvýšeným dávkam radiácie, ktoré sú vo vesmíre pomerne bežné. Astronauti sú síce v útrobách kozmických lodí, vesmírnych staníc a svojich skafandrov voči tejto hrozbe chránení, avšak nie kompletne a oproti ľuďom na Zemi aj tak dostanú poriadne vysokú dávku.

Objavené mutácie sa vyznačovali vysokým podielom krvných buniek pochádzajúcich z jediného klonu. Táto vada sa odborne nazýva klonálna hematopoéza a postihla všetkých 14 astronautov, ktorých krvné vzorky vedci v rámci tejto štúdii skúmali, píše portál SPACE.

Thomas Pesquet/ESA/NASA/Flickr

Vzorky boli odoberané desať dní pred letom do kozmu a následne v deň návratu na Zem, pričom ich vedci následne skladovali pri teplote -80 °C približne 20 rokov. Pozorované mutácie tiež pripomínali vzorky starších osôb, čo je prekvapivé vzhľadom na to, že priemerný vek testovaných astronautov bol len 42 rokov.

Môže aj pomôcť

Radiácia nemusí byť v každom prípade len prekážkou a podľa vedcov je vďaka nej možný život na Marse. Môže sa podľa nich nachádzať pod marťanským povrchom a poháňa ho práve radiácia, pričom sa život, vďaka podobným procesom, nachádza aj pod povrchom Zeme.

Podľa výsledkov je možné, že v jedinom kilograme marťanskej horniny žije až jeden milión mikróbov – podobne, ako na Zemi. Priame merania či testy vzoriek pomocou sond a roverom zatiaľ nič také nepotvrdili a jedná sa len o predpoveď, ktorá sa nemusí nikdy naplniť.

Dlhodobý problém

„Prítomnosť týchto mutácií nemusí nutne znamenať, že sa u astronautov vyvinie kardiovaskulárne ochorenie alebo rakovina. Riskom však je, že sa to časom môže stať kvôli prebiehajúcemu a dlhšiemu vystaveniu extrémnemu prostrediu hlbokého vesmíru,“ vysvetľuje David Goukassian, vedúci autor novej štúdie a profesor medicíny.

Vizualizácia astronautov na Mesiaci počas misie Artemis. Zdroj: NASA

Odborníci kvôli tomu NASA odporúčajú, aby agentúra pravidelne vykonávala skríning svojich astronautov práve za účelom odhalenia týchto mutácií, ich lepšieho pochopenia a prípadného vývoja protiopatrení, ktoré môže v budúcnosti poskytnúť vyššiu bezpečnosť pre astronautov. Problémy sa totiž môžu znásobiť, keď sa ľudstvo vydá ďalej ako na nízku obežnú dráhu Zeme.

Oveľa silnejšiu radiáciu totiž astronauti zažijú na Mesiaci a neskôr aj na Marse, ktorý chce ľudstvo kolonizovať. Ten nemá ani len vlastnú atmosféru či dostatočne silné magnetické pole. Práve odhaľovanie takýchto hrozieb ale môže inžinierom pomôcť v prevencii ich vplyvov a neblahých účinkov na zdravie astronautov, ktorí sa radia medzi tých najšikovnejších ľudí na planéte (a mimo nej).

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP