Teleskop Jamesa Webba zachytil takmer dokonalý pohľad na Einsteinov prstenec nachádzajúci sa 12 miliárd svetelných rokov od Zeme. O kolorizáciu a dodatočné úpravy tejto snímky sa postaral používateľ Spaceguy44 na Reddite. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Takmer dokonalý Einsteinov prstenec

Predmetnú galaxiu s označením SPT-S J041839-4751.8 vzdialenú neuveriteľných 12 miliárd rokov nasnímal teleskop Jamesa Webba prostredníctvom nástroja MIRI (Mid-Infrared Instrument). Snímka bola stiahnutá z portálu MAST.

JWST/MAST; Spaceguy44/Reddit

Na obrázok boli aplikované tri rôzne farebné filtre. Červenou (filter F1000W) sú zobrazené vlnové dĺžky svetla 10 µm, zelenou (filter F770W) sú zobrazené vlnové dĺžky o veľkosti 7,7 µm a modrá (filter F560W) predstavuje vlnové dĺžky svetla 5,6 µm.

Za zmienku stojí aj fakt, že spomínanú galaxiu, respektíve Einsteinov prstenec zaznamenal teleskop už skôr, avšak prostredníctvom kamery NIRCam. Spaceguy44 túto snímku taktiež kolorizoval, avšak prstenec na nej nebol tak dokonale viditeľný ako teraz.

NEPREHLIADNI
Ďalší fantastický úspech Webbovho teleskopu. Mimo Slnečnej sústavy našiel na planéte dôležitú látku

Einsteinov prstenec je veľmi vzácny a zvláštny astronomický úkaz predstavujúci kruhovú deformáciu svetla zo zdroja vďaka gravitačnej šošovke. Existenciu prvýkrát teoretizoval Albert Einstein vo svojej všeobecnej teórii relativity a vysvetlil ho procesom nazývaným gravitačná šošovka, čo je efekt, kedy masívne astronomické objekty (galaxie, čierne diery) dokážu vytvoriť také intenzívne gravitačné pole, že dochádza k zakriveniu časopriestoru, čo znamená, že svetlo prechádzajúce v okolí týchto objektov sa pohybuje po zakrivenej dráhe.

Presnejšie Einsteinov prstenec predstavuje „špeciálny prípad gravitačnej šošovky, spôsobovaný presným zarovnaním zdroja, šošovky a pozorovateľa (v tomto prípade teleskop Jamesa Webba). To spôsobuje symetriu v okolí šošovky a vytvorí prstencovú štruktúru.“

Za normálnych okolností by sme teda galaxiu SPT-S J041839-4751.8 absolútne nemali možnosť vidieť, pretože sa priamo pred ňou nachádza iná masívna galaxia.

[twenty20 img1=“339068″ img2=“339066″ offset=“0.5″ before=“NIRCam“ after=“MIRI“]

Hoci Einsteinove prstence sú pomerne vzácne, nie je to prvýkrát, čo ich pozorujeme. V minulosti sme prostredníctvom Hubblovho vesmírneho teleskopu zaznamenali prstenec GAL-CLUS-022058, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov Roztavený prsteň. Ten je dokonca považovaný za jeden z najväčších a najkompletnejších objavených Einsteinových prstencov.

Väčšina objavených prstencov sú totiž len čiastočné Einsteinove prstence s priemerom do jednej oblúkovej sekundy, zatiaľ čo GAL-CLUS-022058 má priemer až približne 20 oblúkových sekúnd.

Nová trieda objektov

Len pre zaujímavosť, v roku 2020 sa podarilo vo vesmíre odhaliť zvláštne rádiové kruhy označované tiež ako ORC. ORC sú dokonca natoľko záhadné, že ich existenciu nevieme vysvetliť.

Medzi najpravdepodobnejšie teórie patrilo, že pozorované rádiové kruhy sú zvyšky supernov, rádiové emisie prechádzajúce cez oblasť formovania hviezd, elektróny vyletujúce z okolia supermasívnej čiernej diery, prípadne Einsteinove prstence. Všetky tieto možnosti však boli vedecky vylúčené.

Čítajte viac z kategórie: Novinky