Globálne otepľovanie a klimatické zmeny, ktorým v súčasnosti čelí naša planéta, súvisia s nárastom skleníkových plynov v atmosfére. Tie na planéte zadržiavajú teplo. Na túto skutočnosť má najväčší dopad oxid uhličitý, pričom má až dve tretiny vplyvu, informuje NASA.

„Späť v čase“

Dôležitosť oxidu uhličitého si vedci uvedomujú roky. Prvý presný údaj pochádza z roku 1958, odkedy ho merajú v observatóriu na sopke Mauna Loa na Havaji. Narastajúci trend sa nedá poprieť.

Spoľahlivú predstavu o tom, aká bola koncentrácia CO2 v atmosfére však máme stovky rokov do minulosti. Vedci dokážu pomocou zamrznutých bublín vzduchu v ľadovcoch v Grónsku a na Antarktíde zistiť celkom presné údaje, uvádza NASA.

NASA/NOAA

Bubliny, ktoré sú zachytené v ľadovcoch, umožňujú vedcom „vrátiť sa v čase“. Ich zistenia hovoria, že úrovne oxidu uhličitého v atmosfére sú vyššie než kedykoľvek za posledných 400-tisíc rokov.

V čase ľadových dôb sa hladina oxidu uhličitého pohybovala okolo 280 na milión (ppm). V teplejšom, medziľadovom období išlo o úroveň okolo 280 ppm. Priemerná mesačná hladina oxidu uhličitého v atmosfére prekročila po prvýkrát v histórii hranicu 420 častíc CO2 ppm, upozorňuje portál The Independent.

Hladiny kolíšu

Ide o údaje z rovnakého havajského observatória ako v roku 1958, kedy bola najvyššia zachytená koncentrácia CO2 v atmosfére na úrovni 317,51 ppm. Pred dvadsiatimi rokmi zaznamenali najviac 375,93 ppm.

Významný zlom prišiel v roku 2013, kedy hladila CO2 po prvýkrát v zaznamenanej histórii prekročila hranicu 400 ppm. „Tento graf vyjadruje nielen vedecké merania, ale tiež podčiarkuje skutočnosť, že ľudia majú mimoriadnu schopnosť meniť klímu a planétu.“

freepik

Hladiny CO2 v priebehu roka prirodzene kolíšu, pričom sa na maximum vyšplhajú pravidelne koncom jari. Deje sa to kvôli ročným obdobiam na severnej časti pologule. S prichádzajúcim letom a zvýšeným rastom rastlín sa z atmosféry veľa uhlíka sťahuje, jeho hladina sa tak znižuje.

Zmena prístupu

Emisie z dopravy, priemyslu, výroby elektriny a iných zdrojov, ako je napríklad odlesňovanie, vytlačili od polovice 19. storočia do atmosféry obrovské množstvá CO2 a miera atmosférického uhlíka sa tak dramaticky zvýšila.

Ak sa v prístupe ľudstva k spaľovaniu fosílnych palív nič nezmení, ľudstvo svoje zásoby vyčerpá v priebehu niekoľkých storočí. Úroveň CO2 bude naďalej stúpať, NASA odhaduje, že na úroveň 1 500 ppm. V takom prípade by sa atmosféra nevrátila do pred-industriálneho stavu ani o desaťtisíce rokov.

Freepik

Nedá sa poprieť, že za obrovský výkyv môžu práve ľudské aktivity. Oxid uhličitý sa v súčasnosti zvyšuje viac ako 250-krát rýchlejšie než ako z prírodných zdrojov po poslednej dobe ľadovej.