Z centra našej domovskej galaxie, Mliečnej cesty, vyžaruje neznámy objekt alebo proces silnú gama radiáciu. Aj keď vedci navrhli množstvo riešení a väčšinu z nich opakovane vyvrátili, zdá sa, že sa blížia k spoľahlivej odpovedí a vysvetleniu celej problematiky, informuje Sciencealert.

Môže za to temná hmota?

Vedci sa pôvodne pokúšali záhadný jav vysvetliť zrážajúcou sa temnou hmotou v strede našej galaxie, toto riešenie však niekoľkokrát zavrhli a následne opäť navrhli. Podľa najnovšej štúdie zverejnenej v Nature sa však môže v skutočnosti jednať jednoducho o hviezdy zachytené v extrémnom prostredí galaktického jadra.

Keďže klasické hviezdy veľa gama žiarenia neprodukujú, vedcov poriadne prekvapilo objavenie nezvyčajne veľkého množstva tejto radiácie v centre Mliečnej cesty. Astronómovia majú nezvyčajné vysvetlenie, ktoré zahŕňa doteraz nepozorované kúsky hmoty, ktoré sa navzájom zrážajú.

NASA/ESA/Hubble

Táto hypotetická forma temnej hmoty, označovaná ako WIMP, pri zrážke s iným zhlukmi jej samej úplne zmizne, podobne ako antihmota pri strete s hmotou a zanechá za sebou len energiu v podobe radiácie. Tá je zatiaľ jediným spôsobom, ktorým môžeme hmotu WIMP pozorovať.

Chýbajú informácie

Problém tohto vysvetlenia je, že nemá dostatok dôkazov. Ako totiž vysvetľuje astrofyzik Roland Crocker z Austrálskej národnej univerzity, podstata temnej hmoty je vede aj naďalej kompletne skrytá a neznáma. Výsledky novej štúdie však predsa len nie sú úplne márne.

Gama radiáciu môže totiž vytvárať milisekundový pulzar, pričom práve pulzarmi, silno zmagnetizovanými neutrónovými hviezdami s rýchlou rotáciou, sa snažili vedci tento jav vysvetliť už predtým. Milisekundový pulzar dosahuje rádovo stovky rotácií za jedinú sekundu.

„Vedci v minulosti zachytili gama radiáciu z jednotlivých milisekundových pulzaroch v susedstve Slnečnej sústavy, takže vieme, že ju tieto objekty produkujú,“ dodáva Crocker. Nie je to však také jednoduché.

Potrebujú potravu

Aby milisekundový pulzar emitoval dostatočné množstvo gama radiácie, potrebujú pohlcovať veľké množstvo hmoty. Väčšina takýchto objektov v centre galaxie je však podľa doterajších pozorovaní príliš malá na to, aby k takémuto extrémnemu procesu došlo.

Problematické pozorovanie

Pozorovania centra našej vlastnej galaxie sú často oveľa problematickejšie, než skúmanie tých vzdialených. Aj po storočiach objavujeme nové štruktúry, keďže sa medzi Zemou a galaktickým jadrom nachádzajú milióny hviezd, hmlovín a mračien, ktoré pri pozorovaní „zavadzajú“.

Podľa Crockera je však možné, že sa v centre galaxie nachádzajú aj väčšie pulzary a ak je ich dostatočné množstvo zachovaných v binárnych pároch s ďalšími hviezdami, môžu spôsobovať pozorovanú gama radiáciu. Všetky zo spomínaných vysvetlení sú ale čisto teoretické a potrebujú „hmatateľné“ dôkazy, ktoré je možné získať predovšetkým pozorovaním pomocou špičkových observatórií.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú