Každá hviezda vo vesmíre, vrátane Slnka, raz zanikne. Našej centrálnej hviezde zostáva ešte zhruba 5 miliárd rokov, kým sa nafúkne na červeného obra, odhodí svoje vonkajšie vrstvy a spokojne premení na bieleho trpaslíka.

Detaily nám stále unikajú

Hoci vieme, aký približný osud čaká hviezdy podobné Slnku, ako ukazuje aj nová štúdia skúmajúca vzdialenú zomierajúcu hviezdu publikovaná v žurnále The Astrophysical Journal, stále existuje niekoľko neobjasnených skutočností, ktoré by sa sme o hviezdach mali naučiť. Na tému upozornil portál Sciencealert.

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO/AUI/NSF) v hydrae

Ako píše portál NewAtlas, ústrednou postavou tejto štúdie je zomierajúca hviezda V Hydrae, alebo skrátene V Hya, ktorá uprostred svojich „smrteľných kŕčov“ vyvrhla do okolia niekoľko prstencov materiálu. Materiál bol do okolia vyvrhnutý vo vzore, ktorý sme ešte nikdy predtým nepozorovali.

Predmetná hviezda sa nachádza vo vzdialenosti 1300 svetelných rokov od Zeme a obýva súhvezdie Hydra. V Hya je červený obor bohatý na uhlík, ktorý sa v súčasnosti nachádza v záverečných etapách svojho života. Relatívne v krátkej dobe by malo dôjsť k výbuchu, pri ktorom sa obor zbaví svojich vonkajších vrstiev a zmení na bieleho trpaslíka.

NEPREHLIADNI
Podceňujeme obra? Slnko je oveľa aktívnejšie ako všetky modely naznačujú, rozdiel je priepastný

Na rozdiel od Slnka, V Hya má svoju sprievodnú hviezdu. Tú síce nedokážeme pozorovať, na základe pohybu hviezdy V Hya však vieme, že je tam niekde pravdepodobne červený trpaslík, ktorý ju obehne raz za 8,5 roka.

Aby sme boli úplne presní, V Hya je v súčasnosti klasifikovaná ako premenná hviezda typu Mira, čo je pulzujúca premenná hviezda s veľmi dlhou periódou pulzácií. Takéto hviezdy sú staré červené obry, ktoré často majú pretiahnutý tvar podobný vajcu.

Jej jasnosť sa mení približne o 1 až 2 magnitúdy každých 530 dní, čo je typickým znakom umierajúceho červeného obra. Čo však už nie je úplne typické, je spôsob, akým sa V Hya poberá do „večných lovísk.“

Zvláštne správanie

Bližší pohľad na túto hviezdu totiž odhalil, že V Hya neuvoľňuje materiál rovnomerným spôsobom, ako by sa očakávalo, namiesto toho, doslova vyfúkla niekoľko „dymových prstencov“. Tím odborníkov v novej štúdii vďaka rádioteleskopu ALMA dokázal napočítať celkovo 6 prstencov, ktoré podľa všetkého vznikli za posledných 2100 rokov.

V kozmickom meradle tak tieto prstence bohaté na uhlík vznikli v neuveriteľne krátkom čase, pričom okolo hviezdy stihli vytvoriť akýsi disk, ktorý vedci označili DUDE (Disk Undergoing Dynamical Expansion).

(ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO/AUI/NSF))

Zvyčajne hviezda podobná Slnku rovnomerne vyvrhuje materiál po dobu približne 100 000 rokov, až pokým sa zostávajúce jadro nezrúti do bieleho trpaslíka. Taktiež keď hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy, za normálnych okolnosti sa okolo nej vytvorí neustále rozširujúca sa hmlovina. Nič také sa pri V Hya však nedeje. Namiesto toho sa tam nachádza 6 čudných prstencov bohatých na uhlík.

Okrem toho sa však nad a pod hviezdou vytvorili obrovské oblaky pripomínajúce presýpacie hodiny, ktoré sa rozpínajú rýchlosťou až 864 000 km/h. Na V Hya teda dochádza k viacerým fascinujúcim explóziam.

Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že raz za 8,5 roka V Hya do okolia vyvrhne plazmovú guľu o veľkosti Marsu, pričom za toto čudné správanie by mala byť zodpovedná jej sprievodná hviezda.

V Hya tak možno považovať za vzácny objekt, ktorý môže astronómov naučiť mnoho užitočných informácií o živote a smrti hviezd.

Čítajte viac z kategórie: Novinky