Na obrázku sa nachádza JWST a jeho najnovšia snímka.
zdroj: NASA/Flickr/ESA/Webb, NASA & CSA, L. Armus, A. Evans (Úprava redakcie)

Aktualizované 3. decembra 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) v jednej z najnovších snímok zachytil dve zrážajúce sa galaxie v súhvezdí Delfína, informuje ESAWebb. Od zeme sa nachádzajú 500 miliónov svetelných rokov a okrem drsnej kolízie je v pozadí snímky možné vidieť aj množstvo ďalších galaxií.

ESA/Webb, NASA & CSA, L. Armus, A. Evans

Dôvodom nezvyčajného tvaru je práve zrážka dvoch pozorovaných galaxií, ktorých jasné jadrá sú prepojené líniami hviezdotvorných regiónov. Takéto hviezdotvorné regióny sú tvorené galaktickými zrážkami, keďže dochádza k nahromadeniu plynov, ktoré začnú formovať nové hviezdy.

JWST zachytil túto zrážku pomocou zariadení NIRCam a tiež MIRI, na ktorom sa podieľala aj Európska vesmírna agentúra. Galaktická zrážka čaká aj Mliečnu cestu, ktorá sa nakoniec zrazí s galaxiou Andromeda.

Aktualizované 17. novembra 2022 – JWST svetu znovu ukazuje svoje neuveriteľné schopnosti snímkou, ktorá skutočne vyráža dych. Formácia úplne novej hviezdy na nej pripomína presýpacie hodiny a ako informuje webbtelescope.org, protohviezda L1527 je stará len asi 100 000 rokov.

NASA/ESA/CSA/STScI

Rozpálené mračná na tejto snímke sú viditeľné len infračervenom spektre, vďaka čomu sa jedná o ideálny cieľ práve pre JWST. Tvar pripomínajúci presýpacie hodiny je vytvorený horúcim materiálom, ktorý je vystreľovaný mladou hviezdou uprostred.

Na základe pozorovaní vedci zistili, že sa jedná o protohviezdu triedy 0, teda najskoršie štádium vznikajúce hviezdy, ktorá je ešte vždy zahalená v mračne prachu a plynov. L1527 zatiaľ nevytvára vlastnú energiu fúziou vodíka tak, ako je pre ostatné hviezdy typické a jej tvar je nestabilný, pričom dosahuje len 20 až 40 % hmotnosti nášho Slnka, píše ABCNews.

Aktualizované 28. októbra 2022 – JWST si na svoje konto opäť pripísal jedinečný úlovok. Ukázal totiž vzájomne prepletený pár interagujúcich galaxií tak, ako sme ich doposiaľ ešte nikdy nevideli. Ide o interagujúci galaktický systém IC 1623, ktorý je pri pozorovaniach v infračervenej oblasti veľmi jasný, čo z neho robí ideálny cieľ na pozorovanie prostredníctvom tohto majestátneho kusu techniky. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

IC 1623 sa nachádza približne 270 miliónov svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Cetus a je výsledkom procesu známeho ako galaktická fúzia.

Interagujúce galaxie
Pozorovania Hubblovým teleskopom a teleskopom Jamesa Webba. ESA/Webb, NASA & CSA, L. Armus & A. Evans

Mimochodom, týmto procesom prejde aj Mliečna dráha, keď ju o niekoľko miliónov rokov pohltí susedná Andromeda. Hoci k „čelnej zrážke“ dôjde až o 4,5 miliardy rokov, najnovšie pozorovania a výskumy ukazujú, že vonkajšie vrstvy spomínaných galaxií sa už začali spájať. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Kolízia dvoch galaxii tvoriacich IC 1623 spôsobila náhly a zúrivý príval hviezd známy ako „starburst“ (termín označujúci rapídnu tvorbu nových hviezd). V IC 1623 sa tak nové hviezdy tvoria viac než 20-krát rýchlejšie, ako v našej domovskej galaxii.

Systém IC 1623
ESA/Webb, NASA & CSA, L. Armus & A. Evan

Práve prebiehajúce interakcie hviezd a extrémne rýchly zrod hviezd spôsobuje intenzívnu infračervenú emisiu, pričom všetko nasvedčuje tomu, že tento systém môže byť v procese vytvárania supermasívnej čiernej diery.

Pozorovaniam prostredníctvom výkonných pozemských teleskopov, alebo Hubblovým vesmírnym teleskopom, však bráni obrovská hrubá vrstva prachu. Teraz však na scénu prišiel teleskop Jamesa Webba so svojim nástrojmi MIRI, NIRSpec a NirCam, čo vedcom dovolilo detailne preskúmať tento systém a získať bezprecedentné množstvo údajov, ktoré umožnia odhaliť aj tie najzložitejšie interakcie v tomto galaktickom systéme.

Hoci výskum je stále vo svojich počiatkoch a množstvo informácií nie je k dispozícii, už teraz je zrejmé, že IC 1623 má veľmi jasné a kompaktné jadro. To je dokonca natoľko jasné, že na záberoch sa nachádzajú difrakčné hroty špecifické pre tento teleskop. Tie vznikajú interakciou hviezdneho svetla a fyzickou štruktúrou teleskopu Jamesa Webba.

Aktualizované 20. októbra 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) sa pozrel na známe Piliere stvorenia, husté mračná vesmírneho prachu a plynov, ktoré pripomínajú gigantické piliere.

Naposledy ich detailne pozoroval Hubblov vesmírny teleskop, ako ale vysvetľuje NASA, od tej doby sa táto štruktúra stihla zmeniť. Keďže ale merajú tieto piliere na výšku až neuveriteľných 70 svetelných rokov, aj pomerne obrovské zmeny je na snímkach prakticky nemožné identifikovať.

NASA/ESA/CSA/STScI

Od Zeme sú vzdialené 6 500 svetelných rokov a JWST dokázal nazrieť, vďaka špičkovým infračerveným senzorom, aj do vnútornej štruktúry. Piliere stvorenia nedostali svoj názov náhodou a z obrovského množstva plynov a prachu neustále vznikajú nové hviezdy.

Aj keď sa môže zdať opak, podľa NASA v tejto novej snímke žiadne galaxie v pozadí nie sú a miesto toho je viditeľné len obrovské množstvo hviezd, plynov a medzihviezdneho média. Na štruktúru sa po prvý raz pozrel Hubblov teleskop v roku 1995 a následne v roku 2014.

Ako dodáva portál SPACE, novú snímku vyhotovilo zariadenie NIRCam a odhaľuje aj oveľa väčšie množstvo hviezd, než staršie snímky z Hubblovho teleskopu.

Aktualizované 22. septembra 2022 – JWST namieril na Neptún a zachytil jeho snímku, ktorá sa radí medzi tie najdetailnejšie, informuje NASA.

NASA/ESA/CSA/STScl

Fotografia zachytáva sedem zo štrnástich mesiacov Neptúnu a jedná sa o najjasnejšiu snímku jeho prstencov za posledných 30 rokov. Okrem prstencov je zachytený aj o niečo menej jasný pás prachu a nielen že prešlo od ich pozorovania tridsať rokov, ale ide zároveň o ich prvé pozorovanie v infračervenom spektre.

Neptún je treťou najväčšou planétou Slnečnej sústavy, po Jupiteri a Saturne a vďaka prítomnosti metánu naberá modrastú farbu vo všetkých ikonických snímkach. Snímka JWST však zachytáva jasné oblasti, ktoré sú pokryté ľadovými mračnami metánu a dobre odrážajú slnečné svetlo, vysvetľuje ArsTechnica.

NASA/ESA/CSA/STScl

Zo snímky astronómovia zároveň vyčítali, že tenká biela línia na rovníku planéty môže byť vizuálnym dôkazom o cirkulácii atmosféry. Najjasnejší na snímke je však mesiac Triton, ktorý odráža až 70 % slnečného svetla a jasom prevyšuje aj samotný Neptún.

Aktualizované 16. septembra 2022 – JWST našiel vôbec po prvý raz v histórii piesočné mračná v atmosfére hnedého trpaslíka, teda obrovskej planéty, ktorá sa nedokázala premeniť na hviezdu, informuje ScienceAlert.

Výsledky sú zatiaľ najlepším pozorovaním spektra objektu s planetárnou hmotnosťou, avšak veľkosť planéty zohrala dôležitú úlohu. Podľa odborníkov tento objav dokazuje, čo všetko JWST dokáže a že môže zásadne pomôcť vo výskume exoplanét a hnedých trpaslíkov, o ktorých toho ešte vždy veľa nevieme.

NASA, ESA

Hnedý trpaslík dostal názov VHS 1256b a nachádza sa v systéme s ďalšími dvomi červenými trpaslíkmi, pričom hmotnosťou prekonáva Jupiter viac ako 13-násobne. Hnedé trpaslíky síce vyžarujú vlastné svetlo a teplo, ale len veľmi málo v porovnaní s inými hviezdami.

Aktualizované 28. 6. 2022 – JWST započal svoje vedecké operácie, aj keď procesom kalibrácie a schválenia zatiaľ prešlo len 10 zo 17 vedeckých zariadení na jeho palube, informuje Interesting Engineering.

Funkčné zariadenia začali so zberom vedeckých dát, ktoré chcú odborníci prezentovať už 12. júla, píše NASA v tlačovej správe. Teleskop momentálne používa zariadenie NIRspec, ktoré bolo skonštruované pre Európsku vesmírnu agentúru.

Zverejnené pozorovania sa zapíšu do histórie ako kľúčový krok nielen pre JWST, ale pre astronómiu ako takú. Úlohou tohto vesmírneho observatória je hľadanie známok života na exoplanétach a tiež planét, ktoré sú podobné Zemi.

Aktualizované 1. 5. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) sa po prvej ostrej snímke hviezdy podelil so svetom o hneď niekoľko ďalších fotografií malej galaxie, ktorá je známa ako Veľké Magellanovo mračno a jedná sa o satelitnú galaxiu Mliečnej cesty, píše ESA.

ESA

Ako vysvetľuje Inverse, nové snímky sú ukážkou výsledkov jednotlivých snímacích zariadení, ktorými je JWST vybavený. Tie sa dívali na galaxiu vo vzdialenosti 158 000 svetelných rokov a doteraz nie je jasné, či Veľké Magellanovo mračno obieha okolo Mliečnej cesty alebo len prechádza okolo nej.

Aktualizované 16. 4. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba dosiahol svoju prevádzkovú teplotu, ktorá sa pohybuje na úrovni -266 °C, teda len 7 °C nad absolútnou nulou, informuje UniverseToday. Táto teplota je pre observatórium dôležité, pretože zabraňuje rušivému žiareniu konštrukcie, ktoré môže robiť problémy pri pozorovaní vzdialených exoplanét, hviezd či galaxií.

Túto teplotu konkrétne dosiahlo zariadenie MIRI pre infračervené pozorovanie. Ostatné zariadenie Webbovho teleskopu dosiahnu o niečo vyššie teploty, i tak ale extrémne nízke, menej ako 40 °C nad absolútnou nulou.

Aktualizované 16. 3. 2022 – Zložitá kalibrácia a nastavovanie zrkadiel do správnej polohy prebehlo úspešne a Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa so svetom podelil o svoju prvú snímku kozmického objektu, ktorú vyhotovil po tomto zdĺhavom procese, informuje NASA.

NASA/STScl

Do plnej prevádzky síce ostávajú mesiace, no tento dôležitý míľnik naznačuje, že sa ľudstvo už čoskoro dočká doteraz najväčšieho astronomického pokroku v histórii.

Ako dodáva NASA, v najbližších týždňoch čakajú tímy zvyšné kalibračné kroky a napokon prídu prípravy na spustenie jednotlivých vedeckých zariadení celého observatória. Prvé snímky v plnom rozlíšení a vedecké dáta odborníci očakávajú v lete tohto roku.

Aktualizované 11. 2. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý momentálne prechádza zdĺhavou kalibráciou, zverejnil svoju prvú snímku vesmíru. Je rozmazaná a nejasná, bez farieb, je to však úplne v poriadku, informuje NASA v tlačovej správe.

NASA

Prvé snímky legendárneho Hubblovho teleskopu vyzerali rovnako a ostré fotografie dostaneme až po dokončení nastavovania zrkadiel a ich komplexnej kalibrácie. Tá v tomto prípade potrvá ešte takmer tri mesiace a až potom sa JWST dostane do plnej prevádzky.

Aktualizované 6. 2. 2022 – NASA oslavuje ďalší dôležitý míľnik, Vesmírny teleskop Jamesa Webba zachytil vôbec prvé svetlo, píše Futurism. Kozmické observatórium je už na svojom mieste a najrizikovejšie časti misie má za sebou.

Momentálne prechádza zložitým procesom nastavovania, aby boli jeho pozorovania a z nich vytvorené snímky čo najostrejšie a najpresnejšie. Tento krok potrvá celkovo tri mesiace a snímky, ktoré počas neho vytvorí, sú podľa NASA len na technické účely a nebudú vôbec „pekné“.

Svetlo JWST zachytil pomocou blízko-infračervenej kamery NIRCam a už v tomto roku môžeme očakávať skutočne neuveriteľné snímky rôznych vesmírnych objektov a štruktúr – tie niekoľkonásobne prekonajú snímky z Hubblovho teleskopu.

Aktualizované 14. 1. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa po svojom úplnom rozložení chystá na ďalšiu neuveriteľne zložitú a zdĺhavú procedúru. Počas najbližších troch mesiacov ho čaká zrovnávanie a ladenie jednotlivých zrkadiel teleskopu, z ktorých nakoniec vznikne jedna veľká plocha, píše SPACE.

Technici najprv nariadili všetkým 132 ovládacím motorom, aby sa vo vesmíre po prvý raz pohli. Keďže všetky fungujú, NASA môže pokračovať v ďalšom kroku. Celkovo JWST čaká až 6 mesiacov príprav.

Prvých 10 dní je vyhradených na to, aby sa zrkadlá dostali zo svojej štartovacej konfigurácie, informuje NASA v tlačovej správe. Kozmické observatórium je medzitým na svojej ceste k libračnému bodu L2, kde strávi približne 20 rokov študovaním vesmíru a odhaľovaním odpovedí o jeho vzniku a podstate.

Aktualizované 8. 1. 2022 – Ako dnes informovala NASA prostredníctvom Twitter účtu dedikovaného Vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba, rozkladanie tohto obrovského kozmického observatória je na konci a prebehlo, napriek značným obavám, úspešne.

Dnešok tak ukončil strastiplný proces rozbaľovanie, keďže v plnej veľkosti sa teleskop nevmestil do nákladového priestoru rakety Ariane V. Má za sebou 50 kľúčových rozbalení, čím podľa NASA konečne došlo k realizácii výsledkov viac ako dvadsať rokov trvajúceho vývoja a konštrukcie toho najšpičkovejšieho telesa, aké sme kedy poslali do vesmíru.

Aktualizované 4. 1. 2022 – JWST má za sebou 75 % z 344 možných bodov zlyhania, informuje nadšene NASA. Podarilo sa mu totiž rozprestrieť svoj najzložitejší komponent, tepelný štít pozostávajúci z 5 vrstiev.

Toto vesmírne observatórium síce čaká ešte niekoľko dôležitých úkonov a zložité rozkladanie, to najhoršie má však z neho už za sebou a astronómovia si môžu konečne vydýchnuť.

„Vôbec po prvý raz sme rozložili tento systém v nulovej gravitácii a dokázali sme to. Ide o veľmi dobrý testament práce, ktorú tímy vykonali,“ vyjadril sa Alphonso Stewart, vedúci rozkladacích systémov Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, píše Ars Technica.

Aktualizované 1. 1. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba má za sebou ďalší kľúčový míľnik. Dokázal totiž rozprestrieť obe ramená svojho tepelného štítu, ktorý ho ochráni pred slnečným žiarením počas pozorovania vzdialeného vesmíru.

Tento štít pred štartom držalo na mieste až 107 zaisťovacích mechanizmov, pričom úspešné rozloženie preukázalo funkciu všetkých z nich. Nasledovať má proces napínania, v rámci ktorého sa od seba vzdiali 5 jednotlivých vrstiev – po ňom má nasledovať tlačová beseda zo strany NASA, informuje SPACE.

Než sa však JWST dostane k tomuto kroku, dáva si dôležitú pauzu a práce budú pokračovať v nedeľu 2. januára 2022.

Aktualizované 30. 12. 2021 – JWST je na svojej ceste k libračnému bodu L2, pričom musel vykonať niekoľko korekcií pomocou vlastného pohonu. Na prekvapenie vedcov ho však raketa Ariane 5 vyniesla do kozmu tak presne, že na korekcie spotreboval oveľa menej paliva, než plánovali.

To znamená, že najdôležitejšiemu vesmírnemu teleskopu v histórii astronómie vydrží palivo oveľa dlhšie, než na plánovaných 10 rokov, informuje CNET. Kozmické observatórium potrebuje palivo na to, aby sa udržal na svojej špecifickej obežnej dráhe medzi Zemou a Slnkom.

Aktualizované 28. 12. 2021 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa dostal do kozmu len pred pár dňami, sa už chystá na najdôležitejší úkon vo vesmíre, o aký sa kedy ľudská sonda vôbec pokúsila, informuje Interesting Engineering.

Tento proces, v ktorom môže zlyhať až 344 rôznych procesov, už započal a potrvá niekoľko týždňov. Ako sa však vyjadril Thomas Zurbechen z NASA, aj keď sa JWST zdá prehnane komplikovaný, je v skutočnosti vybavený najlepšími riešeniami, aké boli možné.

Len pred chvíľou JWST vysunul štruktúru s tepelným štítom, ktorý postupne rozloží až 5 vrstiev pre ochranu observatória pred slnečným žiarením, ktoré by ho mohlo zahriať a narušiť pozorovanie.

Aktualizované 26. 12. 2021 – Špecialisti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vykonali prvý z troch plánovaných manévrov na korekciu trajektórie teleskopu Jamesa Webba, uvádza TASR s odvolaním na vyhlásenie NASA, ktoré vyšlo dnes (v nedeľu) skoro ráno.

Táto korekcia trvala 65 minút. NASA vysvetľuje, že korekcia zarovnala let teleskopu smerom k druhému Lagrangeovmu bodu vzdialenému od Zeme približne 1,5 milióna kilometrov. Očakáva sa, že cesta do spomínaného bodu potrvá približne štyri týždne.

Teleskop Jamesa Webba vyniesla na obežnú dráhu nosná rakety Ariana 5 v sobotu z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Ide o spoločný projekt NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej vesmírnej agentúry.

Teleskop má sústavu zrkadiel s priemerom 6,5 metra – najväčšie, aké kedy bolo vypustené na obežnú dráhu. S jeho pomocou bude možné študovať najstaršie hviezdy a galaxie vo vesmíre, ktoré vznikli po tzv. veľkom tresku, a hľadať potenciálne obývateľné planéty. Jeho konštrukčná životnosť je desať rokov.

Tímom z NASA v nedeľu k úspechu misie zablahoželali prezident USA Joe Biden i viceprezidentka Kamala Harrisová. Úspech vyzdvihol aj americký podnikateľ Elon Musk, ktorý je zakladateľom spoločností Tesla a SpaceX. Teleskop je pomenovaný po druhom riaditeľovi NASA Jamesovi E. Webbovi.

Pôvodný článok 25. 12. 2021

13:48 – Posledný stupeň rakety Ariane V zhasol svoj motor a odpojil sa od Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Ten už je teraz na obežnej dráhe sám a mieri do vzdialenosti 1,5 milióna km od Zeme. Čoskoro rozprestrie svoje solárne panely a diaľkové komunikačné zariadenie, kompletné rozloženie však potrvá niekoľko týždňov a astronómovia si ešte stále nemôžu úplne vydýchnuť.

13:25 – Všetka telemetria je aj naďalej v poriadku, od rakety sa odpojili prídavné raketové motory na pevné palivo a neskôr aj aerodynamické kryty nákladu, ktoré ochraňovali náklad počas cesty atmosférou.

13:20 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba konečne odštartoval z Francúzska a na palube rakety Ariane V mieri do vesmíru, stav rakety je zatiaľ bez chýb a letový profil je v poriadku.

Aktualizácia 25. decembra o 12:30 – Raketa Ariane V s vesmírnym teleskopom Jamesa Webba je už pripravená na štartovacej rampe a plná paliva. Let je aj naďalej naplánovaný na 13:20 nášho času a odpočítavanie zatiaľ pokračuje bez problémov.

Pôvodný článok:

Doteraz najdôležitejší kus vesmírnej techniky, aký ľudstvo vytvorilo, sa po dlhoročnom meškaní konečne chystá na svoj let do kozmu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) je pripravený na rakete Ariane V a poletí už o niekoľko hodín, informuje Everyday Astronaut.

Definícia extrémnej komplexnosti

Podľa NASA je štart momentálny naplánovaný na 25. decembra o 13:20 nášho času, vesmírny teleskop vynesie do vesmíru európska raketa Ariane V. Misia sa odohráva vo vesmírnom prístave vo francúzskej Guiane a teleskop nakoniec zakotví na libračnom bode L2 medzi Slnkom a Zemou, pričom sa dostane v najvzdialenejšom bode až 1 500 000 km od Zeme.

NASA už má na svojom YouTube kanáli naplánované živé vysielanie, misiu však bude možné sledovať aj prostredníctvom známych kanálov, ako je napríklad NASASpaceflight či Everyday Astronaut. O dôležité aktualizácie týkajúce sa tejto historickej misie sa podelí aj FonTech.sk prostredníctvom aktualizácií tohto článku.

Na misii spolupracuje NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA), Kanadská vesmírna agentúra (CSA) a Inštitút pre vedu vesmírnych teleskopov. Misia potrvá pomerne dlho, keďže ku kompletnému rozloženiu dôjde až 14 dní po štarte.

Najkomplexnejšia séria úkonov

Proces rozloženia tohto teleskopu je tak zložitý, že ide o vôbec najkomplexnejšiu sériu úkonov, o akú sa kedy ľuďmi vytvorený objekt v kozme pokúsil, píše NASA. Množstvo pohyblivých častí musí zapadnúť a zaujať svoju pozíciu s extrémnou presnosťou a rezervy sú len minimálne.

Aj z toho dôvodu ide o tú najstrašidelnejšiu misiu pre všetkých astronómov, ktorí sa svojej nervozity a strachu tak ľahko nezbavia až do úplného rozbalenia teleskopu. Ak pôjde všetko hladko, svoju misiu bude vykonávať po dobu desiatich rokov.

Keďže je libračný bod L2 nestabilný, vesmírny teleskop bude musieť pravidelne používať svoj vlastný pohon na to, aby sa na ňom udržal. Aj z toho dôvodu je takmer nemožné očakávať, že bude jeho životnosť výrazne vyššia, než je plánované. Teoreticky je možné doplnenie paliva, vzhľadom na vzdialenosť je ale táto možnosť zatiaľ len teoretická.

Konečne dostaneme odpovede

Ako ďalej vysvetľuje NASA, Vesmírny teleskop Jamesa Webba je určený najmä na pozorovanie úplne prvých hviezd a galaxií, ktoré sa pred 13,5 miliardami rokov začali formovať. Vplyvom červeného posunu sa viditeľné a ultrafialové svetlo týchto objektov zmenilo najmä na infračervené, ktoré má tento teleskop snímať – najmä tým sa líši jeho podstata oproti Hubblovmu teleskopu.

NASA

Avšak okrem schopnosti pozorovať vzdialené objekty v doteraz najvyššom rozlíšení a presnosti, vedci ho dokážu využiť aj na výskum bližšieho vesmíru. Teleskop má totiž oveľa bližšie preskúmať aj exoplanéty, ktoré sa nachádzajú v potenciálne obývateľných zónach svojich materských hviezd a existuje tak šanca, že je na nich život.

Neuveriteľná ukážka techniky

Podľa CSA ide o to najambicióznejšie vesmírne observatórium, aké sme kedy do vesmíru poslali alebo sa o to pokúsili – aj keď už astronómovia hľadia do budúcnosti a žiadajú niekoľkonásobne väčšie teleskopy či dokonca observatóriá na povrchu Mesiaca.

NASA/Flickr

Primárne zrkadlo JWST dosahuje priemer 6,5 m a skladá sa z až 18 pozlátených hexagonálnych segmentov. Observatórium má tiež rozložiteľný slnečný štít, ktorý má 5 vrstiev a po rozložení dosahuje rozmery tenisového kurtu. Ten zabezpečí, aby sa vesmírny teleskop nachádzal pod teplotou 50 K, teda pod -223,2 °C, aby sám nežiaril v infračervenom spektre a nenarúšal tak svoje pozorovanie.

Množstvo vedeckých nástrojov

Okrem toho je JWST vybavený štyrmi vedeckými prístrojmi, ako Blízka infračervená kamera (NIRCam, vyrobená Arizonskou univerzitou), Blízky infračervený spektrograf (NIRSpec, vyrobený Európskou vesmírnou agentúrou), Stredný infračervený nástroj (MIRI, vyrobený NASA v spolupráci s európskymi krajinami) a napokon FGS/NIRISS, teda Citlivý navigačný senzor, Blízky infračervený zobrazovač a Bezštrbinový spektrograf.

Teleskop Jamesa Webba pripravený na transport na štartovaciu rampu. Zdroj: NASA/Chris Gunn

Tento projekt sa dlhé roky odkladal a vôbec nestihol pôvodne plánovaný harmonogram, podľa ktorého mal letieť už v roku 2007. Najlepšie na tom nebol ani rozpočet, ktorý nakoniec prekročil JWST niekoľkonásobne.

V tomto prípade však naozaj platí, že na vedu nemožno dať cenovku. JWST má obrovský potenciál zásadne pretransformovať naše chápanie kozmu a posunúť niekoľko našich vedeckých odvetví vpred, na úplne novú úroveň. Ostáva len, aby sa štart podaril.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú