NASA si je vedomá dôležitosti inovácií vo vedeckej oblasti a aktívne podporuje nové nápady, čoho dôkazom je aj program NIAC (NASA Innovative Advanced Concepts). Ten vo svojich troch fázach financuje hneď niekoľko nových konceptov, ktoré môžu mať obrovský dopad na vesmírny výskum, informuje NASA.

Obrovský rádioteleskop na Mesiaci dostane 500 000 dolárov

Rádioteleskop na odvrátenej strane Mesiaca operujúci na ultra-vysokej vlnovej dĺžke má podľa autora projektu obrovské výhody v porovnaní s rádioteleskopmi na Zemi. Dokáže totiž pozorovať vesmírne cez vlnové dĺžky, ktoré by boli inak vyfiltrované zemskou ionosférou, a teda ostávajú dodnes nepreskúmané.

Saptarshi Bandyopadhyay / NASA

Mesiac navyše poskytuje priestor bez interferencií spôsobovanými satelitmi. Projekt navrhuje použiť plochu s priemerom 1 km v kráteri s priemerom od 3 do 5 km s vhodným pomerom priemeru k hĺbke, vďaka čomu by vytvoril sférický reflektor signálu.

Takýto rádioteleskop na Mesiaci by bol nielen prvým na cudzom kozmickom telese, ale tiež najväčším teleskopom v celej Slnečnej sústave – oveľa väčší než rádioteleskop Arecibo, ktorý bol po dlhé roky najväčším na Zemi až do svojho nedávneho kolapsu. Ľudstvu môže priniesť obrovský pokrok v skúmaní, okrem iného, prvých momentov kozmu vo vlnovej dĺžke 10-50 m.

500 000 dostane aj ďalších 5 projektov, tretia fáza poskytne až dva milióny

Jedným z dotovaných projektov je napríklad zaujímavý koncept biologičky Lynn Rotschild, ktorá skúma možnosť stavby mimozemských obydlí napríklad na Mesiaci a na Marse pomocou húb. Je presvedčená o tom, že miesto zložitého transportu materiálov a následnej stavby je oveľa výhodnejšie si svoju budovu „dopestovať“ priamo na mieste. Štúdia navyše preskúma aj možnosť využitia húb pre bio-degradovateľné produkty tu na Zemi.

Kerry Nock a Global Aerospace Corporation pripravujú projekt pristátia na Plute, prípadne na iných vesmírnych telesách s nízkym atmosférickým tlakom. Sonda využije nafukovaciu aerodynamickú brzdu a úlohou projektu je vyhodnotiť uskutočniteľnosť misie a identifikovať potenciálne riskantné komponenty.

NASA

NASA ďalej zafinancovala aj roj kozmických lodí, ktoré majú skúmať atmosféru Venuše. Projekt momentálne vykonáva detailné simulácie a sondy musia vydržať v drsnej atmosfére Venuše až 9 hodín, pričom získajú množstvo dôležitých dát.

Artur Davoyan z Kalifornskej univerzity pokračuje vo výskume využitia solárnych plachiet pre satelity CubeSat skúmajúce Slnečnú sústavu a medzihviezdny priestor.

Posledným zo šiestich projektov je konštelácia troch kozmických lodí, ktoré by využili stovky stovky malých teleskopov a palubné spracovanie snímok pre koordinované hľadanie malých satelitov rýchlejšie, než to dokážu dnešné metódy. Sondy by do kozmu vyniesla raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX a to všetky naraz.

NASA

V tretej fáze je zatiaľ len jeden projekt – sonda so schopnosťou detekcie neutrín. Plavidlo by letelo v blízkosti slnka a s využitím gravitačného zakrivenia svetla by pozorovalo galaktické jadro. Vďaka neutrínam sa dokážeme pozrieť do vnútra hviezd a vesmírny detektor týchto častíc môže prezradiť oveľa viac nielen o štruktúre Slnka, ale tiež samotnej galaxie, píše NASA.

Neutrína sú elementárne častice s veľmi nízkou hmotnosťou a nenesú elektrický náboj. Vznikajú pri rádioaktívnom rozpade napríklad počas reakcií v jadrách hviezd, v klasických jadrových reaktoroch ale aj počas výbuchu supernovy. Koncept zaoberajúci sa ich detekciou priamo v kozme dostal od NASA dva milióny amerických dolárov na dva roky dodatočného vývoja.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom