Na oblohe sa už čoskoro objaví údajne najkrajšia a najviditeľnejšia kométa tohto roku, upozorňuje EarthSky. Kométa Leonard s technickým názvom C/2021 A1 sa dostane k Zemi najbližšie už 12. decembra.

Ani v tomto čase však nebude k Zemi príliš blízko a vzdialenosť medzi nami a telesom klesne na minimálne 34 miliónov kilometrov, čo je len asi pätina vzdialenosti Zeme od Slnka. Oveľa lepší výhľad by však bol z Venuše, okolo ktorej kométa Leonard preletí vo vzdialenosti len 4,2 milióna kilometrov.

Je potrebný ďalekohľad

Napriek blízkosti však Leonard nedosiahne veľmi vysoký jas a pre jeho pozorovanie sa odporúča astronomický ďalekohľad. Postačí však aj menší a menej finančne nákladný. Je to teda trochu iná kométa, než minuloročná NEOWISE, ktorú bolo pri vhodných podmienkach možné pozorovať aj voľným okom.

ESO/M. Kormesser

Objekt momentálne mieri k Slnku a možnosť jeho pozorovania sa nám naskytne v ranných hodinách, ešte pred jeho východom, pričom samotnú kométu treba hľadať nad východným obzorom, vysvetľuje iMeteo.

Ak nemáš k dispozícii žiadne astronomické vybavenie ani jednoduchý ďalekohľad, na kométu sa stále môžeš pozrieť aspoň vďaka živému vysielaniu, píše portál SPACE. To je momentálne zrušené kvôli oblačnosti, opäť má však začať 12. decembra.

Objavili ju len nedávno

Ako naznačuje technický názov kométy, objavili ju len začiatkom tohto roka. Konkrétne sa to podarilo astronómovi menom Greg J. Leonard v Observatóriu Mount Lemmon. V tej dobe sa pritom nachádzala v diaľke až 750 miliónov kilometrov od Slnka.

Flickr

Už v tejto vzdialenosti mala kométa Leonard typický chvost, ktorý tvoria častice opúšťajúce objekt vplyvom slnečného žiarenia. Najbližšie k Slnku sa dostane až začiatkom januára a nakoniec opustí našu sústavu na skutočne dlhú dobu.

Ako totiž vysvetľuje Sky and Telescope, táto kométa strávila cestou k Slnku asi 35 000 rokov a ešte dlhšie môže trvať jej návrat. Jej orbitálna rýchlosť relatívne ku Zemi dosiahne až vyše 254 000 km/h, čo je približne 70 kilometrov za jedinú sekundu.

Skrývajú množstvo tajomstiev

Kométy sledujeme už dlhé storočia a stále často skrývajú množstvo prekvapení, ktoré bez priameho kontaktu odhaliť nedokážeme. Niektoré sa dokonca rozpadnú skôr, než ich môžeme na oblohe pozorovať – to sa stalo aj v prípade kométy Atlas, cez ktorej chvost však neskôr, úplnou náhodou, preletela sonda SolO (Solar Orbiter).

NASA/ESA/STScI/D. Jewitt (UCLA)/Úprava redakcie

Obzvlášť zaujímavou kométou je objekt C/2014 UN271, známy tiež ako kométa Bernardinelli-Bernstein. Tá dosahuje podľa najnovších výpočtov a pozorovaní veľkosť až 150 km, čo z nej robí doteraz vôbec najväčšiu známu kométu.