Stránka Infosecurity.sk, ktorá sa podľa svojich slov špecializuje na vyhľadávanie hoaxov a bezpečnosť na sociálnych sieťach, identifikovala Slováka stojaceho za jedným z dezinformačných portálov. Podrobnosti sú zverejnené priamo v ich článku.

Má ísť o web Oral.sk, ktorý podľa lovcov hoaxov „zaplavuje online priestor dezinformáciami“. Toto obvinenie tím z Infosecurity opiera o tvrdenie, že stránka neprodukuje takmer žiadne vlastné články, no naopak, extrémne veľa obsahu preberá z rovnako pochybných webov s neznámou, alebo vyslovene skrývanou vlastníckou štruktúrou. Napríklad 11. septembra web zverejnil až 76 článkov, čo je extrémne veľa na pomery akéhokoľvek slovenského média s desiatkami redaktorov.

Oral pritom už na prvý pohľad pôsobí extrémne nedôveryhodne – stránka je postavená na jednej z východzích tém v redakčnom systéme WordPress. Fotografie nie sú zdrojované a „články“ sú len krátkym výberom súhrnu, ktorý potom cez text „tu otvor celý článok“ smeruje na iné (obvykle dezinformačné) weby, mnohé z nich transparentne usvedčené z klamstiev zoznamom Konšpirátori.sk. Stránka pritom nemá ani bezpečnostný certifikát (https) ktorého vytvorenie je aj pre neskúseného tvorcu webu úlohou na pár minút a kliknutí v administrácii poskytovateľa hostingu.

11. september, spochybňovanie očkovania a hoaxy o západe.

„Medzi témy, ktoré na webe nájdete, patria spochybňovanie pandémie, démonizovanie očkovania, konšpirácie o teroristických útokoch z 11. septembra a o plánoch západných elít na ovládnutie sveta,“ píše Infosecurity.

Vypátranie človeka, ktorý za portálom stojí, pritom nebolo ničím zložitým. Otázna je skôr jeho motivácia. Tímu „redaktorov“ by nahadzovanie takéhoto objemu „článkov“ trvalo hodiny denne.

V Infosecurity sa pozreli na to, na koho je doména Oral.sk registrovaná – dá sa to napríklad cez portál Whois. Ide o muža z Košíc, ktorý v minulosti prevádzkoval aj firmu na tvorbu webstránok (hoci táto jeho posledná tomu príliš nenasvedčuje).

Neprekvapí, že muž zdieľa podobné témy aj na svojom Facebookovom profile a je členom niekoľkých pochybných skupín. „V skupine „Slovensko patrí občanom-Odstavme oligarchov a ich bábky!” zdieľal napríklad obrázok, na ktorom je očkovacie centrum spájané s krematóriom a cintorínom,“ tvrdia lovci hoaxov.

Zdieľať mal napríklad aj video Slobodného vysielača, ktoré šíri nezmysly o pandémii a očkovaní ako „pláne liberálnych elít na nastolenie Nového svetového poriadku a ovládnutie ľudstva“. A hoci pôvod pandémie nie je úplne jasný, mechanika šírenia vírusu COVID-19 sa nijako nevymyká akémukoľvek inému vírusu – odhliadnuc od toho, že ekonomike západu lockdowny spôsobujú skôr straty, vrátane postov členov vlád, ktorý už kvôli jej nezvládaniu museli odstúpiť.

Takto konšpiračné siete fungujú

Oral.sk je, vzhľadom na najznámejšie dezinformačné weby u nás, len malou rybou a stránka na má Facebooku mizerných 273 followerov. Zistenia Infosecurity však prinášajú jeden mimoriadne zaujímavý fakt.

Pomocou sledovacieho kódu Google Adsence (je ho vidno v zdrojovom kóde webu a slúži na automatické zobrazovanie reklám a monetizáciu prakticky akéhokoľvek webu pre hociktorého bežného používateľa), sa totiž podarilo dokázať, že rovnaký reklamný účet je prepojený napríklad aj na web necenzurovane.net, ktorý je súčasťou zoznamu Konspiratori.sk.

To znamená, že Oral a Necenzurované môžu mať rovnaké pozadie a potvrdzujú, že príjmy z tam zobrazovaných reklám idú jednému človeku, alebo firme. „Každému používateľovi tejto služby je pridelený špeciálny používateľský kód, ktorý odhaľuje, kto na danú stránku dovoľuje vkladať reklamu a kto k nej teda má administračné, alebo minimálne práva na úpravy. Keď sa ten istý AdSense kód zobrazuje pri viacerých stránkach, znamená to, že medzi nimi existuje určité prepojenie,“ píše Infosecurity.

Zistenia dávajú spomenúť na tzv. trollie farmy, teda niečo ako kancelárie, kde za počítačmi sedia ľudia produkujúci hoaxy a dezinformácie, ktoré potom rôznymi cestami šíria na internete. Otáznou však zostáva ich motivácia a hlavne, kto a prečo celú túto schému financuje.

Hoaxy už prinášali smrť

Jeden z postov propaguje aj platenú sekcie webu QAnon.sk, kde možno nájsť ďalšie konšpirácie. Napríklad tú o graféne vo vakcínach, ktorý má „postupne masakrovať červené krvinky“. Táto informácia je hoax a bola opätovne vyvrátená.

Qanon je pritom považovaný za americké pseudohnutie, ktoré vzniklo tak, že jeden z používateľov začal pod týmto používateľským menom šíriť konšprirácie na diskusných portáloch ako je Reddit či 4Chan a sfanatizoval stovky používateľov, ktorý ich šíria ďalej. Má sa za to, že hnutie stojí aj za útokom na americký Kapitol.

Infosecurity dokonca oslovili aj majiteľa webu Oral.sk, Petra Ondráška. Ten priznáva, že web funguje ako „automatický robot, ktorý vyhľadáva najnovšie články z alternatívnych médií”. Čitateľom, ktorých takýto obsah zaujíma, vraj uľahčuje hľadanie tým, že nájdu všetko na jednom mieste.

Podľa Infosecurity je ale aj takáto agregácia šírením dezinformácií, konšpiračných teórií a hoaxov. Vo svete médií totiž platí, že vydavateľ je za obsah na svojom webe zodpovedný a Oral.sk preukázateľne šíri klamstvá. Tie o očkovaní navyše môžu ohrozovať aj životy ľudí, ktorí im uveria. Pri spomínanom útoku na Kapitol v USA tiež zomreli 4 osoby.

Ondrášek priznáva, že nedokáže kontrolovať obsah, ktorý šíri a uznáva, že zdieľa (aj) hoaxy, ktoré sa následne dostávajú medzi Slovákmi a ovplyvňujú ich mienku.

(Zatiaľ) nič trestné

Na Slovensku sa pritom v posledných dňoch otvorila diskusia o tom, či šíritelia hoaxov na weboch alebo sociálnych sieťach patria do basy, alebo nie. Ako písal aj Fontech, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková navrhuje paragraf, ktorý by jasne definoval trest za úmyselné šírenie dezinformácií.

Trestať sa mohlo šírenie dezinformácií vo forme textu, videa alebo zvukovej nahrávky .Nový paragraf v novele zákona definuje aj samotnú dezinformáciu, ktorá bude vnímaná ako „nepravdivá informácia, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu“.

Podľa tohto zákona, ak by platil už dnes, by sa autori podobných webou mohli dočkať odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Trest odňatia slobody vo výške 4-10 rokov by platil počas krízovej situácie alebo s pomocou „cudzej moci“. Často sa totiž hovorí aj o hybridnej vojne a dezinformačných weboch, ktoré fungujú napríklad s finančnou podporou Ruskej federácie.

Zákon ale ešte neplatí, proti nemu sa podľa TASR vyjadrila napríklad Veronika Remišová, ktorá ho považuje za zásah do slobody prejavu, píšu Webnoviny. Hranicu medzi právom na slobodu prejavu a nebezpečím, ktoré hoaxy môžu znamenať napríklad pre menej vzdelané obyvateľstvo a ohroziť ho, sa snažia nakresliť aj ostatné štáty či samotné sociálne siete, podľa toho, či takýto obsah na svojej platforme mažú, alebo nie. Twitter aj Facebook napríklad počas predvolebného boja odstránil aj statusy vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.