Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) hľadá svoje uplatnenie v budúcnosti. Po vyradení bohunických jadrových elektrární V1 v roku 2027 a A1 v roku 2035 totiž stratí svoj hlavný biznis. V tom im majú pomôcť najmä moderné energetické riešenia, ako je napríklad neustále viac sa pretláčajúci vodík.

Jeho ekologickosť je však ešte vždy pomerne otázna a podľa novších štúdií je v niektorých prípadoch dosť veľkým znečisťovateľom. Dôvodom je jeho výroba, ktorá vo väčšine prípadov využíva metán. Ten je silným skleníkovým plynom a pri výrobe vodíka sa dostáva do atmosféry.

Jaslovské Bohunice o jadrovú elektráreň prídu

„Pozeráme sa, ako ďalej s lokalitou, ako ďalej s históriou v jadrovej energetike, ktorú máme. Už teraz pripravujeme projekty zamerané na obnoviteľné energie. V spolupráci s českou firmou ČEZ plánujeme napríklad vybudovať v Jaslovských Bohuniciach solárny park,“ povedal pre agentúru SITA na výstave EXPO 2020 v Dubaji predseda predstavenstva JAVYS Pavol Štuller.

Adolfo Cj/Pixabay

Solárny park je jedným z vhodných riešení zachovania si postavenia na trhu, keďže cena solárnej energie neustále klesá a v Číne láme rekordy. Momentálne sa nachádza na podobnej cene, ako cena uhoľnej energie a podľa odborníkov v najbližších rokoch klesne ešte mnohonásobne.

Jaslovské Bohunice môžu nahradiť vyraďované bloky aj výrobou vodíka. „Samozrejme, aby malo Slovensko do budúcna zachovaný potenciál diverzifikácie elektrickej energie, pozeráme sa na možnosti výskumu nových pokročilých technológii v jadrovej oblasti,“ doplnil Štuller.

Jadrová energetika je podľa neho cyklický biznis. „Generuje kapacity ľudí, vedomostí a schopností naprieč cyklom od projektovania, cez výstavbu, prevádzku až po to vyraďovanie,“ dodal Štuller.

Fotografia konceptu prvého vodíkového auta MH2 zo Slovenska. Zdroj: Matador Group/FonTech.sk

Ak sa tento cyklus podľa neho preruší, krajina stratí tieto schopnosti, ktoré si v budúcnosti bude musieť za veľké peniaze kupovať. „Preto je aj zodpovednosťou Slovenska, aby nasadlo na vlak nových technológii, ako sú napríklad malé modulárne reaktory,“ uzavrel Štuller.

Čoraz viac na dosah je však aj fúzna energia a v tomto smere zatiaľ Slovensko na ničom nepracuje. Vzhľadom na experimentálny stav tejto metódy a komplexnosť je to ale pochopiteľné, mnohé krajine však intenzívne napredujú a podľa niektorých odborníkov sa môžeme dočkať komerčnej fúznej energie už v dohľadnej budúcnosti.