Mars aj po mnohých rokoch výskumu pre vedcov skrýva mnoho nejasností. Medzi azda tie najdiskutovanejšie patria aj klimatické podmienky. Dnes je Mars opisovaný ako suchá, prašná a nehostinná planéta, no v minulosti mohol byť veľmi podobný Zemi. Bola planéta sústavne teplá a plná vody, alebo bola vždy taká chladná ako ju poznáme dnes?

Klimatické podmienky na Marse prechádzali neustálymi zmenami

Výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Geoscience naznačujú, že pravda je niekde uprostred. Tím vedcov pod vedením profesora Robina Wordswortha z Harvardovej univerzity totiž zistil, že Mars bol v minulosti relatívne chladným miestom, avšak v pravidelných intervaloch prostredníctvom skleníkových plynov pochádzajúcich z vulkanickej aktivity a dopadu meteoritov dochádzalo k jeho otepľovaniu, informoval portál Phys.

NASA/JPL/University of Arizona

Toto striedanie klimatických podmienok, alebo krátke obdobia tepla, ktoré striedali dlhé chladné obdobia, umožnili vode pretekať cez povrch planéty a vytvárať tak rieky, jazerá, ale i minerály, ktoré v súčasnosti spájame s výskytom vody na Marse.

Ako píše web Space, štúdia sama osebe predstavuje nový klimatický model „starovekého“ Marsu. Ten zohľadňuje rôzne faktory, vrátane účinkov sopečných erupcií, ktoré vypúšťali skleníkové plyny do marťanského ovzdušia, a úniku vodíka z atmosféry do vesmíru.

Striedanie chladných a teplých období

Klimatický model predpovedá, že starodávny Mars bol vo všeobecne studeným miestom, s priemernou teplotou pohybujúcou sa okolo -33 °C. Neskôr, kedy redukčné plyny (plyny s nízkym oxidačným číslom) uvoľnené do vtedajšej marťanskej atmosféry dosiahli svoj vrchol a hladina oxidu uhličitého stúpla nad určitú úroveň, bola planéta dostatočne teplá na to, aby degradovala steny kráteru, formovala obrovskú sieť marťanských údolí a vytvárala ďalšie fluviálne (nanesené, tvorené činnosťou rieky, pozn. redakcie) alebo lakustrínové geografické prvky, upozorňuje web Interesting Engineering.

Navrhnutý model tiež predpovedá dočasné nahromadenie kyslíka v marťanskej atmosfére, čím sa zároveň vysvetľuje prítomnosť oxidovaných minerálnych typov, ako sú oxidy mangánu, ktoré boli pozorované v kráteri Gale pomocou rovera Curiosity.

Orbitálne snímky zo spektrometra odhalili oblasti v kráteri Jezero so sedimentami a minerálmi. Zdroj: NASA

NEPREHLIADNI
Voda sa na Zem dostala úplne inak, unikátny proces zdieľame s Marsom aj Venušou. Mliečna dráha je tak možno plná svetov ako náš

Kyslík je mnohými vedcami pri hľadaní dôkazov o živote na iných planétach považovaný za biomarker. Nová štúdia však naznačuje, že to tak celkom nemusí byť pravda. Jej výsledky totiž ukazujú, že Mars bol relatívne dlhú dobu bohatý na kyslík aj bez prítomnosti života, čo znamená, že detekcia kyslíka môže byť v niektorých prípadoch len falošnou stopou pri hľadaní života.

Navrhnutý klimatický model pre počiatočné prostredie Marsu teda naznačuje, že život na Marse mohol teoreticky vzniknúť v krátkych, no teplých a vlhkých obdobiach, ktoré boli striedané čoraz dlhšími mrazivými obdobiami, kde život musel čeliť rôznym nástrahám chladu, ale i suchého oxidačného prostredia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky