Takmer všetky exoplanéty, ktoré sme doposiaľ objavili, majú jednu vec spoločnú. Drvivá väčšina z nich totiž obieha relatívne blízko okolo hostiteľskej hviezdy, čo súvisí najmä so spôsobom, akým sme ich objavili. Teraz sa však astronómom podarilo niečo naozaj neobvyklé. Zistili, že jedna z objavených exoplanét sa pohybuje po dlhej a bizarnej orbitálnej dráhe, pričom jej obeh trvá neuveriteľných 15 000 rokov, píše ScienceAlert.

Planéta HD 106906 b bola objavená ešte v roku 2013 pomocou Magellanovho teleskopu nachádzajúcom sa v púšti Atacama. Až doteraz sme však o obežnej dráhe tejto fascinujúcej exoplanéty nič nevedeli. Na zistenie obežnej dráhy vedci v štúdii zverenej v žurnáli The Astronomical Journal použili predošlé údaje z Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorý celých 14 rokov podrobne sledoval jej pohyb, informovala NASA.

Obežná dráha, ktorá sa vymyká štandardom

Určiť presnú orbitálnu dráhu tejto exoplanéty sťažovala aj jej obrovská vzdialenosť od svojej hostiteľskej hviezdy. HD 106906 b s hmotnosťou jedenástich Jupiterov obieha okolo dvoch mladých horúcich žlto-bielych hviezd nazývaných HD 106909 až 730-násobne ďalej než Zem okolo Slnka, teda zhruba 109 miliárd kilometrov.

Samotné hviezdy, ktorých vek sa odhaduje iba na 15 miliónov rokov, obiehajú okolo seba v podstatne kratšej vzdialenosti s periódou obehu sto dní. Celý systém je od Zeme vzdialený 336 svetelných rokov.

Tím vedcov na čele s Meiji Ngueynom z Kalifornskej univerzity v Berkeley zistil, že HD 106906 b putuje po extrémne veľkej obežnej dráhe, ktorá je navyše ešte výrazne naklonená a excentrická v porovnaní s diskom trosiek, ktorý obklopuje dvojicu hostiteľských hviezd. Samotný disk trosiek má však tiež pomerne neobvyklý tvar.

Odpoveď na otázku, prečo sa planéta nachádza tak ďaleko od svojich hviezd a prečo je jej orbitálna dráha naklonená vedci zatiaľ nevedia. Jednou z možných teórii je, že HD 106906 b bola kedysi túlavou planétou bezcieľne putujúcou vesmírom, až kým neprišla do blízkosti hviezd, ktoré ju svojou gravitáciou dokázali zachytiť.

Nedávno sme dokonca jednu takúto túlavú planétu objavili. Ide o planétu OGLE-2016-BLG-1928, ktorá je svojou hmotnosťou veľmi podobná Zemi.

Pravdepodobnejším scenárom však je, že k vytvoreniu exoplanéty došlo v samotnom disku trosiek tohto binárneho hviezdneho systému. Odtiaľ bola najskôr priťahovaná smerom k svojim hostiteľským hviezdam a keď sa nachádzala dostatočne blízko, hviezdy ju svojimi gravitačnými interakciami doslova vystrelili až takmer von zo sústavy na vzdialenú excentrickú obežnú dráhu. Tu by však jej púť ešte neskončila, ak by v jej okolí neprešla iná hviezda, ktorá ju na obežnej dráhe stabilizovala.

Hoci sa oba scenáre sa môžu zdať ako pritiahnuté za vlasy, v obidvoch prípadoch by dokázali vyprodukovať nepravidelnosti pozorované na disku trosiek taktiež dráhu, po ktorej sa HD 106906 b pohybuje.

Podobnosť s planétou Deväť

Zaujímavosťou, ktorá celú štúdiu sprevádza, je podobnosť HD 106906 b s hypotetickou planétou Deväť. O nej sa tiež predpokladá, že sa pohybuje po naklonenej a vysoko excentrickej obežnej dráhe a taktiež na nej mala byť stabilizovaná pomocou iných hviezd.

Zobraziť celú galériu (1)

Umelecká predstava Planéty 9, ktorá je sfarbením veľmi podobná Neptúnu. Zdroj: ASU/NASA

Samotná planéta Deväť je hypotetická planéta nachádzajúca sa vo vonkajšej Slnečnej sústave ďaleko za obežnou dráhou všetkých ostatných planét v priestore za Kuiperovým pásom. Nad jej existenciou vedci prvýkrát špekulovali v roku 2014 ako vysvetlenie nezvyčajného usporiadania transneptúnskych objektov.

Odhaduje sa, že planéta ma hmotnosť približne 10-násobku hmotnosti Zeme a má priemer okolo 13 000 až 26 000 kilometrov. Samozrejme existuje aj možnosť, že planéta Deväť jednoducho neexistuje a celé neobvyklé usporiadanie je jednoducho štatistická anomália.

Podľa niektorých teórií je na konci slnečnej sústavy v skutočnosti čierna diera. Ak by však planéta Deväť existovala, je možné, že HD 106906 b by nám mohla pomôcť s jej objavením.

Čítajte viac z kategórie: Novinky