Pre každého, kto sa zaujíma o osud planéty, máme dnes zlé správy. Ozónová vrstva nad Antarktídou sa znova zväčšuje a je dokonca najväčšia za posledné roky. Vďaka podrobnej analýze vykonanej Nemeckým strediskom pre letectvo a kozmonautiku tiež vieme, že diera dosahuje svoje tohtoročné maximum, ktoré je porovnateľné s rokom 2015 a 2018, informovala ESA na svojom webe.

Ozónová vrstva funguje ako akási ochranná bariéra, ktorá chráni našu planétu pred škodlivým UV žiarením, ktoré pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru. Táto zóna sa nachádza predovšetkým v spodnej časti stratosféry vo výške približne 15 až 35 kilometrov nad zemským povrchom.

Analogicky k uvedenému je teda ozónová diera oblasť s drasticky nízkou koncentráciou ozónu. Samotný ozón je plyn zložený z trojatómovej molekuly kyslíka, pričom za normálnych okolností ide o vysokoreaktívny plyn s extrémne silnými oxidačnými účinkami.

Po minuloročnej senzačnej správe od americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorá informovala, že ozónová diera na prelome septembra a októbra (2019) mala najmenšie rozmery za celé dekády, prichádza ESA (Európska vesmírna agentúra) vďaka meraniam zo satelitu Copernicus Sentinel-5P s rapídne odlišnými výsledkami. V priebehu jedného roka sa totiž ozónová diera stihla rozšíriť natoľko, že dosahuje maximá prekonávajúce niekoľko posledných rokov.

Konkrétne ozónová diera dosiahla 2. októbra svoju maximálnu veľkosť predstavujúcu 25 miliónov kilometrov štvorcových, čo z nej robí jednu z najväčších za posledných 15 rokov, pričom sa veľkosťou podobá na ozónové diery z rokov 2015 a 2018, informoval portál Sciencealert.

Hoci tohtoročná ozónová diera nepresahuje vrchol z roku 2000, kedy pri svojom maxime dosahovala 29,9 milióna kilometrov štvorcových (rekordné maximum), ide stále o veľmi významný problém. Okrem toho tento rok nejde len o jednu z najväčších, ale aj o jednu z najhlbších dier za posledné roky.

Screenshot / YouTube / ESA

Samotná variabilná veľkosť ozónovej diery je spôsobovaná do značnej miery silným polárnym vírom – obrovský vír nachádzajúci sa v troposfére a stratosfére, v ktorom dochádza k pohybu studenej masy vzduchu.

K zmenám veľkosti ozónovej diery dochádza pravidelne počas celého roka, pričom od polovice septembra do polovice októbra dosahuje vždy svoje maximum, a do konca decembra sa hladina ozónu vracia do svojho normálneho stavu.

„Naše pozorovania ukazujú, že ozónová diera v roku 2020 rýchlo rástla od polovice augusta a v súčasností pokrýva väčšinou antarktického kontinentu“ vysvetľuje vedec Diego Loyala.

Ozónová diera bola objavená v roku 1985 a od tej doby sa neustále vedú diskusie a štúdie o jej zväčšovaní sa. V reakcie na jej objav bol v roku 1987 vypracovaný Montrealský protokol, ktorého hlavným cieľom je zastavenie výroby a spotreby látok, ktoré podľa vedeckých dôkazov poškodzujú ozónovú vrstvu.

Na základe Montrealského protokolu a zníženia obsahu antropogénných látok (tie ktoré poškodzujú ozón) sa predpokladá, že ozónová vrstva znova dosiahne svoj normálny stav až okolo roku 2050.