Z Antarktídy prichádzajú záhadné signály, ktoré popierajú fyziku. Vedci ich nevedia vysvetliť

Aktualizované 16. 10. 2026:

Záhada nezvyčajných rádiových signálov zachytených nad Antarktídou sa v polovici októbra opäť dostala do centra pozornosti vedcov. Na sympóziu IceCube Particle Astrophysics Symposium 2026, ktoré sa od 14. do 16. októbra koná v americkom Madisone, odborníci predstavili najnovšie informácie o experimente PUEO, nástupcovi detektora ANITA.

Fyzička Abigail Vieregg z Chicagskej univerzity vo svojej prezentácii z 15. októbra potvrdila, že výskumníci z prvého letu získali približne 54 terabajtov dát. Tie sa už nachádzajú vo výpočtovom centre v Chicagu, kde pokračuje ich analýza. Zatiaľ však nebolo oznámené, že by sa podarilo zachytiť rovnaký typ anomálneho signálu alebo vysvetliť pôvod záhadných udalostí z predchádzajúceho experimentu.

Najnovšia prezentácia zároveň odhalila komplikácie, ktoré môžu ovplyvniť vedecké výsledky misie. Podľa zverejnených technických podkladov dosiahol detektor v dôsledku problémov s teplotou elektroniky iba približne 55-percentný aktívny čas merania namiesto očakávaných 90 %.

Napriek modernizovanému navigačnému systému sa navyše nepodarilo dosiahnuť plánované zlepšenie presnosti určovania smeru signálov. Tá má byť napokon porovnateľná so starším experimentom ANITA. Ide o dôležité obmedzenia, pretože pri skúmaní mimoriadne zriedkavých udalostí rozhoduje nielen citlivosť prístrojov, ale aj dostatočne dlhý čas pozorovania a schopnosť presne určiť, odkiaľ rádiové impulzy prichádzali.

Na tom istom sympóziu vedci 14. októbra predstavili aj nové výpočty očakávanej citlivosti PUEO na extrémne energetické neutrína. Výskum Angeliny Shermanovej, Ke Fangovej a Dana Hoopera sa zameral na častice s energiami približne od 1 do 1 000 exaelektrónvoltov. Výpočty naznačujú, že detektor môže pomôcť preverovať nielen pôvod najenergetickejšieho kozmického žiarenia, ale aj niektoré hypotetické scenáre súvisiace s rozpadom ultrahmotných častíc temnej hmoty alebo kozmickými strunami. Zatiaľ však ide o modelovanie vedeckých možností prístroja, nie o potvrdenú detekciu takýchto javov.

Nová hypotéza stále naráža na rozpor s IceCube

Ďalší významný posun priniesla štúdia publikovaná v časopise Journal of High Energy Physics. Medzinárodný tím vedcov skúmal, či by niektoré nezvyčajné udalosti zachytené experimentom ANITA-IV a extrémne energetický neutrínový signál z podmorského observatória KM3NeT mohli mať spoločné vysvetlenie v podobe dosiaľ nepotvrdených dlhožijúcich častíc.

Výpočty ukázali, že podmorské pohorie v blízkosti observatória KM3NeT môže pri určitých scenároch zvýšiť účinnosť detekcie až trojnásobne. Model síce dokáže obe skupiny pozorovaní za špecifických predpokladov vysvetliť, no stále zostáva v napätí s výsledkami detektora IceCube na úrovni 2,7 sigma. Navyše skúma najmä udalosti ANITA-IV pozorované blízko horizontu, nie priamo pôvodné strmé anomálne impulzy.

Samostatný výskum z augusta 2026 sa zameral na jedno z prirodzenejších vysvetlení záhadných signálov. Fyzikčka Paramita Dasgupta v práci zverejnenej na portáli arXiv vytvorila podrobný matematický model šírenia a odrážania rádiových vĺn v antarktickom ľade. Pri analýze 106 dvojíc kalibračných impulzov HiCal zaznamenala v 101 prípadoch očakávané obrátenie polarity odrazeného signálu.

Keď však model použila na šesť anomálnych udalostí ANITA, nedokázala reprodukovať pozorované impulzy bez očakávaného obrátenia polarity. Výsledky tak naznačujú, že samotné odrazy od plytkých, približne vodorovných vrstiev snehu a ľadu nestačia na vysvetlenie pozorovanej anomálie. Štúdia zatiaľ prechádza odborným recenzným konaním a nevylučuje všetky možné prirodzené mechanizmy.

ChatGPT

Záhada preto zostáva otvorená. Vedci majú k dispozícii nové modely, podrobnejšie merania aj rozsiahly súbor dát z modernejšieho experimentu PUEO. Jeho prvé vedecké výsledky sa podľa októbrovej prezentácie očakávajú v roku 2027. Až ich analýza ukáže, či nový detektor priniesol ďalšie podobné udalosti, alebo pomôže vysvetliť signály, ktoré fyzikov znepokojujú už celé roky.

Aktualizované 21.4.2026:

Záhada okolo anomálnych signálov z antarktického experimentu ANITA dostala na začiatku roka nový impulz. NASA totiž v decembri 2025 vypustila nad Antarktídu misiu PUEO (nástupcu ANITA), ktorý má byť citlivejší na extrémne energetické signály spojené s neutrínami.

Balón odštartoval pri stanici McMurdo, dostal sa do výšky okolo 36,6 km a vo vzduchu vydržal 23 dní, 8 hodín a 52 minút, kým 12. januára 2026 pristál späť na ľade. NASA potvrdila, že PUEO letel aj s podpornými balónmi HiCal, ktoré pomáhali overovať citlivosť detekcie pomocou kalibračných rádiových impulzov.

NASA

Najzaujímavejší nový posun prišiel až v apríli 2026, keď fyzik Massimo Villata zverejnil prácu s názvom A possible solution to the mystery of the ANITA anomalous events, ktorá následne vyšla aj v časopise Annalen der Physik. Autor v nej tvrdí, že anomálne udalosti z ANITA by sa dali vysvetliť cez veľmi netradičný rámec nazývaný CPT gravity.

Aprílová práca nie je potvrdením novej fyziky, ale iba jednou z teoretických interpretácií, navyše veľmi exotickou. Už samotný autor v abstrakte otvorene stavia vysvetlenie na nekonvenčnom modeli, ktorý nie je súčasťou vedeckého konsenzu. Preto je fér povedať, že ide o zaujímavý, ale zatiaľ silne špekulatívny pokus, ako anomáliu vysvetliť.

Pôvodný článok:

V prostredí, kde by človek čakal len ľad, ticho a vietor, vedci zachytili jav, ktorý môže prepísať doterajšie predstavy o fungovaní vesmíru. Detektor ANITA (Antarctic Impulsive Transient Antenna), ktorý pomocou stratosférických balónov sleduje extrémne energetické častice z vesmíru nad Antarktídou, zaznamenal signály, ktoré by podľa všetkého nemali existovať.

Zvláštne signály zo Zeme

Tím vedcov zaznamenal rádiové impulzy prichádzajúce zo smeru, z ktorého by ich žiadny známy fyzikálny jav nemal byť schopný vyslať. Detektor zaznamenal rádiové impulzy prichádzajúce zo smerov približne 30 stupňov pod horizontom. Ak by ich vyvolali vysokoenergetické neutrína vystupujúce zo Zeme, museli by prejsť tisíce kilometrov jej hmotou, čo je pri takýchto energiách podľa súčasných modelov mimoriadne nepravdepodobné.

Stephanie Wissel / Penn State

Podľa aktuálnych modelov fyziky častíc by takéto správanie malo pôsobiť ako nemožné, pretože väčšina známych častíc by po takej dlhej ceste bola pohltená hmotou Zeme. Základným kandidátom boli neutrína, známe svojou schopnosťou prenikať cez hmotu takmer bez interakcie. Sú to akoby duchovia subatomárneho sveta, ktoré bez povšimnutia preletia cez ľudí, budovy aj planéty.

„V každom okamihu vám cez necht preletí miliarda neutrín,“ uviedla fyzička Stephanie Wisselová s tým, že ich detekcia je náročná. Aj napriek tomu by však podľa vedcov neutrína nedokázali vytvoriť také signály, aké ANITA zachytila a hlavne pod tak strmými uhlami.

Nezvyčajnú povahu signálov vedci skúmali pomocou simulácií a porovnávali ich aj s výsledkami ďalších observatórií vrátane IceCube a Observatória Pierra Augera. Doterajšie analýzy však nepriniesli jednoznačné vysvetlenie ich pôvodu.

V snahe získať druhý názor tím porovnal údaje s dvoma ďalšími špičkovými observatóriami ľadovým detektorom IceCube na Antarktíde a Observatóriom Pierra Augera v Argentíne. Ani jeden z nich však nezaznamenal nič podobné, čo len prehlbuje tajomstvo okolo tzv. anomálnych signálov.

„Je to zaujímavý problém, pretože stále vlastne nemáme vysvetlenie, čo tieto anomálie sú. Vieme však, že s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o neutrína,“ poznamenala Wisselová.

Čítajte viac z kategórie: Novinky