Ozónová vrstva má neoceniteľnú úlohu pri ochrane našej planéty a ľudí pred škodlivým slnečným žiarením. Poprvýkrát bola objavená v roku 1985 a od tej doby sa rozbehli diskusie a štúdie o jej zväčšovaní, čo má zapríčiňovať globálne otepľovanie. NASA ju pozorovala aj tento rok a podľa výsledkov mala ozónová diera na prelome tohto septembra a októbra najmenšie rozmery za celé dekády.

NASA priznala porážku. “Krtko“ z Marsu ukončil misiu, namiesto 5 metrov prevŕtal len pár cm

Toto je Buran, sovietska „kópia“ Raketoplánu. Bol však lepší a s najsilnejším motorom sveta, čo sa s ním stalo?

Dávno stratená exoplanéta skutočne existuje. Teleskop sa nemýlil, je veľká ako Neptún

Ozónovú dieru sledujú viaceré satelity od NASA, ktoré každoročne pozorujú jej rozmery, na základne ktorých je možné vidieť, prečo a kedy sa táto oblasť zväčšuje alebo zmenšuje.

Ozón je vysoko reaktívna molekula a sa skladá z 3 atómov kyslíka, ktoré sa prirodzene vyskytujú v malom množstve. Práve táto zóna vo výške 7 až 25 km na Zemou chráni v stratosfére planétu pred škodlivým ultrafialovým žiarením, ktoré by človeku mohlo spôsobiť rakovinu kože, poškodiť imunitu, ale ublížilo by aj rastlinám.

Príčina zmenšenia ozónovej diery je iná, ako by si mnohí mysleli

Na ozónovú dieru sa obracia zrak ľudí a odborníkov už dlhé roky a jej zväčšovanie v mnohých vyvoláva strach zo zhoršovania globálnej klímy. Pravdou však je, že tento rok sa na prelome septembra a októbra diera zmenšila kvôli vyššej teplote v stratosfére, čo nie je dôkazom toho, že by sa ozónová diera rapídne zmenšovala.

Nad Antarktídou sa ozónová diera vytvára počas neskorej zimy na južnej pologuli, kedy dochádza k chemickým reakciám, ktoré ju môžu poškodiť, informuje Science Alert.

Nenechaj si ujsť
Hrozí, že klimatické zmeny prinesú budúci rok ešte extrémnejšie horúčavy. Na Zemi spôsobia katastrofy

V týchto reakciách sa vyskytuje aj bróm a chlór a chemická reakcia prebieha na povrchu mrakov v studenej stratosfére, čo vedie k poškodeniu tejto zóny.

V prípade vyšších teplôt, ako tomu bolo tento rok, sa nevytvára toľko stratosférických mrakov, čím sa znižuje poškodenie ozónovej diery. Tento jav pritom nastal iba tretíkrát za posledných 40 rokov. Naposledy bol pozorovaný v roku 2002 a predtým až v roku 1988.

Vo výsledku sa tak ozónová diera tento rok zmenšila zo 16,4 miliónov km² na 10 miliónov km² na prelome mesiacov september a október. Obvykle však má na konci septembra, respektíve začiatkom októbra rozmer až 20,7 miliónov km².

Takáto zmena rozlohy ozónovej diery bola dôsledkom vyššej stratosférickej teploty, ktorá bola v tomto období o 16 °C vyššia, ako je bežný priemer. Podľa odhadov vedcov sa však ozónová diera vráti do stavu ako v roku 1980 až o 51 rokov.