Zamyslel si sa už nad tým, či v našej galaxii existujú planéty, ktoré majú lepšie podmienky pre život ako tá naša? Ak stále hľadáš odpoveď na túto otázku, máme pre teba potešujúcu správu. Medzinárodný tím vedcov totiž zistil, že existuje hneď niekoľko „superobyvateľných“ planét, o čom informovali verejnosť prostredníctvom žurnálu Astrobiology.

Napriek tomu, že Zem je jediná obývateľná planéta, na ktorej existuje život (o ktorej vieme), Mliečna dráha oplýva planétami podobnými tej našej, ba dokonca aj takými, ktoré sú takmer vo všetkých ohľadoch lepšie. Naznačuje to výskum vedený geobiológom z WSU (Washington State University) Dirkom Schulze-Makuchom, informoval Dailymail.

freepik

Exoplanéty alebo tiež extrasolárne planéty, sú planéty z inej planetárnej sústavy, číže také, ktoré obiehajú okolo inej hviezdy, ako je Slnko. Skúmanie exoplanét nie je pre vedcov ničím novým, veď prvú sa podarilo objaviť už v roku 1992.

Od tej doby sa čoraz intenzívnejšie pátra po nových exoplanétach, pričom neraz sa podarí vytvoriť nesmierne zaujímavá fotografia ako napríklad túto, kde sú zachytené dve exoplanéty obiehajúce okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku.

Superobyvateľné planéty

V spomínanej štúdii vedci vytvorili zoznam kritérií, ktoré jednoznačne vyčleňujú exoplanétu ako potencionálne superobyvateľnú, pričom tieto kritéria dokázalo splniť „iba“ 24 z viac ako 4000 známych exoplanét.

Tieto planéty musia byť podľa autorov o niečo staršie, väčšie, teplejšie, ale aj vlhšie ako Zem, a zároveň by ich hviezda mala mať dlhšiu životnosť ako Slnko. Spomedzi všetkých 24 kandidátov na superobyvateľnú planétu ani jedna nespĺňa všetky kritéria súčasne, no aj tak všetky dosiahli vyššie celkové skóre ako Zem.

Portál Phys upozornil, že vybrané superobyvateľné planéty sa nachádzajú vo vzdialenosti približne 100 svetelných rokov a ide tiež o terestriálne planéty nachádzajúce sa v tzv. obývateľnej zóne – v oblasti, kde sú podmienky dostatočne priaznivé pre život. To, koľko planét môže mať hviezda v obývateľnej zóne, a prečo má naša hviezda iba jednu, si môžeš prečítať na tomto odkaze.

Vedci sa vo svojej štúdii zamerali aj na to, akú hviezdnu triedu má vybraná exoplanéta. Ide totiž o dôležitý atribút, ktorý môže rozhodnúť, či je planéta obývateľná, respektíve, či na nej mohol vzniknúť život.

Hviezdne triedy

Konkrétne sa autori štúdie zamerali na hviezdy triedy G a K.

• Trieda G – Je najznámejšia nielen z dôvodu, že medzi ne patrí aj Slnko, ale aj preto, že do nej spadá približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti. Tieto hviezdy majú tiež relatívne krátku životnosť (menej ako 10 miliárd rokov).
• Trieda K – Oranžové hviezdy, ktoré sú o niečo chladnejšie, menej hmotné, menej svietivé ako Slnko, no majú oveľa dlhšiu životnosť – približne 20 až 70 miliárd rokov.

Aké kritéria musí spĺňať superobyvateľná planéta?

Dĺžka „života“ hviezdy je dôležitá najmä z dôvodu, že na Zemi trvalo takmer 4 mliárd rokov, pokým sa objavila akákoľvek forma zložitého života, čo znamená, že mnohé hviezdy triedy G mohli zaniknúť ešte skôr, ako sa v ich planetárnom systéme stihla rozvinúť zložitá forma života. Z tohto pohľadu sa planetárne systémy s K hviezdou javia vhodnejšie pre život.

Záleží však nielen od dĺžky života hviezdy, ale aj od veku samotnej planéty. Príliš staré planéty totiž strácajú svoje geotermálne teplo a geomagnetické pole. Ideálny vek planéty je podľa vedcov 5 až 8 miliárd rokov.

Unsplash

Okrem toho je dôležitá aj veľkosť a hmotnosť planét. Superobyvateľná planéta má mať približne 1,5-násobok hmotnosti Zeme, čo jej umožní vďaka rádioaktívnemu rozpadu dlhšie udržať vnútorné teplo a vďaka väčšej gravitácii udrží svoju atmosféru dlhšiu dobu.

Keď je už reč o teple, autori štúdie sa domnievajú, že priemerná povrchová teplota planéty by mala byť o 5  °C vyššia a keďže voda je pre nás kľúčovým prvkom života, mala by byť aj o čosi vlhšia.

To, že exoplanéty sú zaradená do zoznamu superobyvateľných planét, však neznamená, že na nich existuje život. Ide len o zoznam planét, ktoré majú podľa všetkého oveľa priaznivejšie podmienky pre rozvoj života, zásadne upozorňujú vedci, aby si ľudia nepomýlili tieto pojmy. Viac informácií o týchto planétach sa určite dočkáme s príchodom vesmírneho teleskopu Jamesa Weba, ale tiež observatória LUVOIR a PLATO.