Ak vychádzame z počtu štátov, ktoré sú uznané podľa OSN (Organizácia spojených národov), na svete ich je celkovo 193. Z tak obrovského počtu krajín však len tri z nich využívajú (oficiálne) imperiálne jednotky merania. Patrí tu Libéria, Mjanmarsko a Spojené štáty americké + Aljaška.

Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme sa vrátiť niekoľko storočí do minulosti. V roku 1793 odišiel francúzsky vedec Joseph Dombey do Philadelphie, kde sa mal stretnúť s Thomasom Jeffersonom, vtedajším prezidentom USA.

Do svojho cieľa sa však nikdy nedostal, nakoľko bol počas plavby prepadnutý britskými pirátmi a keďže bol Francúz (vtedy veľká nevýhoda), jeho osud sa stal jasným. Nanešťastie so sebou niesol dve dôležité medené predmety. Normy predstavujúce jeden meter a jeden kilogram.

Naľavo Joseph Dombey, napravo vtedajší prezident USA Thomas Jefferson Zdroj: Keith Martin (Fed)/NIST Museum

Išlo o jeden z prvých oficiálnych pokusov, kedy sa USA snažilo prejsť z imperiálneho systému na metrický, čo malo zlepšiť vzťahy so západom a hlavne sa malo predísť problémom, ktoré vznikali pri prevode jednotiek. USA sa preto rozhodlo zachovať imperiálny systém (teda britský). Postupom času však metrický systém preberali ďalšie a ďalšie krajiny, dokonca aj bývalé britské kolónie.

Používanie metrického systému už v roku 1866

Ako píše portál Todayifoundout, USA už v roku 1866 podpísalo zákon, ktorým sa schválilo využívanie metrického systému v zmluvách, na rokovaniach či súdnych konaniach. Išlo však viac menej len o formálnu dohodu a ako vieme, imperiálny systém sa v USA využíva dodnes.

A to aj napriek tomu, že rôzne štúdie už v roku 1968 apelovali na to, že prechod na metrický systém je nevyhnutný a malo by sa tak urobiť v horizonte desiatich rokov. Názory sa v tomto smere líšia aj v prípade občanov a dali by sa rozdelil v pomere 50:50.

V roku 1975 následne prezident Gerald Ford podpísal zákon o konverzii na metrický systém, no táto snaha nepadla na úrodnú pôdu, nakoľko malo ísť o dobrovoľnú zmenu označovania jednotiek. Napriek tomu existuje viacero oblastí, kde sa dnes využíva výlučne metrický systém, nakoľko to uľahčuje prácu a predovšetkým obchodovanie s inými krajinami.

Statista

Hoci sú výsledné produkty označované väčšinou duálne, metrický systém sa využíva predovšetkým v medicíne, farmácii, potravinárstve a hlavne v armáde. Metrické jednotky sa učia aj žiaci v školách a väčšina obyvateľov bez väčších problémov zvládne plynule merať a počítať v dvoch rôznych mierach. Stále sú tu však dva hlavné dôvody, ktoré bránia plošnému prechodu na iný systém.

Ľudia

Začnite najprv s obyvateľmi. Tak v prvom rade, asi nikomu z nás by sa nechcelo prechádzať z metrického systému na imperiálny. Spôsobovalo by to veľa nezrovnalostí a trvalo by niekoľko rokov, kým by si na to ľudia zvykli.

Ešte aj dnes, 10 rokov po zavedení eura sa stále nájdu ľudia, ktorí prepočítavajú ceny na slovenské koruny. Podobne je to aj v prípade Američanov. Hoci veľké spoločnosti radi využívajú metrické miery, bežní ľudia sú pohodlnejší (a niet sa čomu diviť) a radšej ostávajú pri zaužívanom označení.

Veľa ľudí je tiež hrdých na to, že sa v niečom odlišujú od ostatných krajín. A to aj napriek tomu, že metrický systém je relatívne jednoduchší a logickejší. Postupne naň prechádza aj samotná Británia, ktorá je „matkou“ imperiálneho označovania jednotiek. Málokto pritom vie, že aj metrický systém sa mal v minulosti ešte viac zjednodušiť, pričom deň mal mal 10 hodín a jedna hodina mala mať 100 minút.

Steemit

Jednotlivé štáty USA pritom patria medzi tie najsilnejšie na svete (Kalifornia má 5. najväčšie hospodárstvo na svete) a tak sa nepotrebujú nútene prispôsobovať svojim susedom, ktorí využívajú iný systém (ako tomu bolo v iných krajinách). Z pohľadu ľudí je tak najväčšou prekážkou pýcha a pohodlnosť.

Peniaze

Druhým a možno ešte silnejším dôvodom k tomu, aby sa neprešlo na metrický systém je ten, že by to daňových poplatníkov stálo nesmierne veľa peňazí. Ako príklad uvádza portál Todayifoundit zmenu dopravných značiek, ktorých je len na štátnych cestách približne 6 miliónov. V roku 2011 pritom Washington deklaroval, že výmena jednej značky môže stať až 75 000 dolárov. Je nutné podotknúť, že jednotlivé značky majú rôznu veľkosť, povrch a vyžadujú rozdielnu inštaláciu.

Ide však s veľkou pravdepodobnosťou o veľký prestrel sumy, nakoľko v roku 1995 štát Alabama prehlásil, že za jednu značku na diaľnici by zaplatil približne 120 dolárov. A to už je oveľa prijateľnejšia suma. Ako príklad môže slúžiť aj Kanada, ktorá sa k prechodu odhodlala v 80. – 90. rokoch minulého storočia a náklady na výmenu značiek sa pohybovali na úrovni 61 miliónov (po prepočítaní na dnešný ekvivalent), čo predstavovalo okolo 244 dolárov za jednu značku.

Pixabay

Nie je to však len o značkách. Výrazné náklady by postihli aj rôzne ďalšie inštitúcie v štátnej a súkromnej sfére a celkové náklady by tak predstavovali nekoľko miliárd. Otázkou teda ostáva, či je prechod na metrický systém natoľko dôležitý, aby sa naň vyčlenilo tak obrovské množstvo finančných prostriedkov.

Pravdepodobne sa tak skôr či neskôr stane, no pôjde o postupný prechod (ktorý už začal) a potrvá ešte niekoľko rokov, kým bude možné jednoznačne prehlásiť, že USA využíva metrický systém.

Nedodržiavanie označovania

Napriek tomu, že viaceré krajiny (s výnimkou Veľkej Británie) vyžívajú výlučne jeden alebo druhý systém, tak stále sa využívajú v rôznych odvetviach rôzne miery. V námorníctve sa napríklad rýchlosť udáva v uzloch, v letectve sa výška znázorňuje v stopách. Napríklad aj výkon motorov je označovaný duálne a vidieť môžeš ako kilowatty, tak aj konské sily.

Čítajte viac z kategórie: Novinky