Predstav si, že o tisíc rokov sa budú archeológovia snažiť zrekonštruovať históriu našej digitálnej civilizácie. Ak by sa spoliehali na dnešné pevné disky, magnetické pásky alebo cloudové servery, s veľkou pravdepodobnosťou by narazili na „digitálnu temnotu“.

Naše dáta sú totiž paradoxne krehkejšie než hlinené tabuľky Sumerov či stredoveké pergameny. Kým tie pretrvali tisícročia, moderné úložiská bez pravidelnej údržby a prepisovania degradujú už po jednej dekáde. Sme generáciou, ktorá produkuje najviac informácií v dejinách, no zároveň riskujeme, že o nich v priebehu niekoľkých generácií nenávratne prídeme.

Tento kritický problém „bit-rotu“ a energetickej náročnosti dátových centier má však riešenie, ktoré vyzerá ako vystrihnuté zo sci-fi seriálu Star Trek. Tím z Microsoft Research v rámci projektu Project Silica vyvinul technológiu, ktorá dokáže uchovať terabajty dát v malej tabuľke z borosilikátového skla.

Nie je to však len ďalší experimentálny prototyp. Ide o komplexný systém využívajúci najmodernejšie femtosekundové lasery a umelú inteligenciu, ktorý sľubuje stabilitu dát po dobu neuveriteľných 10 000 rokov.

Sklenené platne projektu Silica sú prakticky nezničiteľné, keďže odolávajú varu, mikrovlnám, elektromagnetickému rušeniu aj vysokým teplotám v peciach. Čo je však najdôležitejšie, ide o definitívne riešenie pre takzvané „cold storage“ (studené úložiská).

Akonáhle sú dáta raz laserom vypálené do štruktúry skla, nevyžadujú na svoje zachovanie ani jediný watt elektrickej energie. V dobe, kedy sa spotreba dátových centier stáva globálnym ekologickým problémom, predstavuje Silica svätý grál archivácie.

Civilizačný archív z dielne Microsoftu

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda