Rover Curiosity, ktorý brázdi povrch červenej planéty od augusta 2012 a už dávno prekonal svoju plánovanú 2-ročnú životnosť, sa opäť hlási o slovo. Najnovšie priniesol unikátnu fotografiu skalného oblúku, ktorý sa istým spôsobom podobá na prirodzené oblúky, aké pozorujeme aj na našej planéte. Na tému upozornil portál Futurism.

Červená planéta opäť prekvapila

Objavený oblúk v žiadnom prípade nie je pozostatkom minulej marťanskej civilizácie. Ide o dielo prírody, aké často pozorujeme aj tu na Zemi. Skalný oblúk, prírodný oblúk, skalný most, či skalná brána je prírodný geomorfologický útvar svojim vzhľadom pripomínajúci bránu alebo most. Tieto skalné útvary sú výsledkom erózie, pričom tá prebieha v nižšej časti skalného bloku oveľa rýchlejšie ako v iných častiach.

Ako píše portál Gizmodo, novoobjavený prírodný oblúk je svojim spôsobom podobný oblúkom na Zemi, avšak jeho veľkosť je iba 16,5 cm. Napriek svojim malým rozmerom štruktúra vedcov nadchla natoľko, že boli „nútení“ tento oblúk prezrieť zblízka prístrojom ChemCam.

ChemCam je jeden z inštrumentov roveru Curiosity vybavený spektroskopickou kamerou a infračerveným laserom umožňujúcim uskutočniť chemickú analýzu marťanských hornín. Všetky fotografie vytvorené roverom Curiosity vo formáte RAW nájdeš aj na webe NASA.

Prírodný oblúk sa nachádza na úpätí vyvýšeniny Mount Sharp, ktorá sa vyníma v strede krátera Gale. Gale predstavuje 150 km veľký kráter, ktorý vznikol pred 3,5 až 3,8 miliardami rokov. Pred 9 rokmi bol aj miestom pristátia roveru Curiosity. Vrchol Mount Sharp sa vypína do výšky približne 5 km nad rovinatým dnom tohto krátera.

NEPREHLIADNI
Chybne sme prečítali údaje. Jazerá s tekutou vodou na Marse neexistujú

Kráter Gale skúma Curiosity už 9 rokov

Ako píše NASA, Curiosity i naďalej postupuje oblasťou, kde vrstvy vyvýšeniny Mount Sharp prechádzajú z ílovitých na sulfátové. Práve tieto vrstvy naznačujú, že v kráteri sa kedysi nachádzala voda.

NASA/JPL-Caltech/LANL

Minulý rok sa vedci dokonca domnievali, že vo vysušenom kráteri objavili molekuly biologického charakteru. Radosť z objavu však o pár mesiacov pokazili vedecké simulácie naznačujúce, že  dôkazy o minulom biologickom živote na červenej planéte môžu byť navždy zničené kyslými tekutinami, ktoré kedysi tiekli na jeho povrchu.

Tento rok okrem fotografovania unikátnych marťanských štruktúr Curiosity stíha pracovať aj na viac vedeckých úlohách. Nedávno dokonca odhalil miesto, odkiaľ pochádza metán detegovaný na červenej planéte. Objav zdroja metánu môže mať podľa vedcov veľký dopad pre geológiu a astrobiológiu.

Keby šlo o iný plyn, možno by ani žiadny rozruch okolo jeho detekcie nevznikol. „Problém“ s metánom je však ten, že podľa vedcov môže byť znakom existencie živých organizmov, keďže práve tie metán produkujú. Samozrejme je tiež možné, že metán je produktom geologického procesu, takže túto „metánovú záhadu“ sa snažia už pár rokov rozlúsknuť.