zdroj: freepik

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Aktivuj

Život na našej planéte začal „rozkvitať“ skôr ako sme mysleli. Najnovší výskum publikovaný v žurnále Science Advances naznačil, že mikrobiálnemu životu sa na našej planéte darilo pred 3,75 až 4,28 miliardami rokov. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Starodávne fosílie

Nová štúdia vedená odborníkmi z UCL (University College London) svoje zistenia postavili na dôkazoch, respektíve na fosíliách rôznorodého mikrobiálneho života objaveného vo vnútri kusu skaly objavenej v Quebecu v Kanade.

D. Papineau/ UCL

Tento kus horniny o veľkosti ľudskej dlane bol objavený ešte v roku 2017. V tej dobe boli v jeho vnútri identifikované rôzne drobné „cestičky“ a „vlákna“, ktoré zanechali prastaré baktérie. Nie všetci však boli presvedčení, že tieto „cestičky“ sú biologického pôvodu.

Od tej doby výskumníci tvrdo pracujú na tom, aby poskytli ďalšie dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili, alebo vyvrátili, či objavené „vlákna“ vznikli biologickou cestou. Nová rozsiahla analýza tejto horniny však ukázala prítomnosť ešte väčšej a doposiaľ nevidenej zložitej štruktúry.

V skale totiž bola objavená stonkovitá štruktúra, na ktorej boli paralelne napojené vetvičky o veľkosti takmer jedného centimetra. Okrem toho bolo blízko spomínaných „cestičiek“ a „vlákien“ objavých niekoľko stoviek elipsoidov.

Výskumníci tak jednoznačne tvrdia, že majú v rukách dôkazy podporujúce teóriu o biologickom pôvode objavených štruktúr. Zároveň vyvracajú tvrdenia, že objavené štruktúry vznikli geologickými procesmi, upozorňuje portál InterestingEngineering.

Okrem toho vo svojej práci tvrdia, že ich zistenia by mohli odhaliť „rozmanitý mikrobiálny ekosystém na primordiálnej Zemi, ktorý môže byť bežných na iných planetárnych telesách vrátane Marsu“.

Život na Zemi existoval už krátko po jej vzniku

Vzhľadom na to, že predmetné fosílie sú datované do obdobia pred 3,75 až 4,28 miliardami rokov, znamená to, že život na Zemi mohol existovať už 300 miliónov rokov po jej sformovaní. To je podľa geochemika a hlavného autora štúdie, Dominica Papineaua, z geologického hľadiska veľmi rýchlo.

Keďže životu stačí na vývoj iba niekoľko stoviek miliónov rokov, autori sa v závere svojej práce nazdávajú, že takéto „mikrobiálne systémy by sa mohli nachádzať aj na iných planetárnych povrchoch, kde kvapalná voda interagovala s vulkanickými horninami, a že tieto najstaršie mikrofosílie a dubiofosílie, ktoré sme objavili v NSB (Nuvvuagittuq Supracrustal Belt – sekvencia metamorfovaných mafických až ultramafických vulkanických a sedimentárnych hornín) naznačujú, že mimozemský život môže byť rozšírenejší, ako sa doteraz predpokladalo.“

Hornina pochádzajúca z NSB, odkiaľ mimo iného pochádzajú aj niektoré ďalšie najstaršie sedimentárne horniny na Zemi, bola analyzovaná kombináciou optických pozorovaní (Ramanov mikroskop) a digitálneho obnovenia častí predmetnej horniny pomocou superpočítača.

Podľa štúdie síce niektoré z menších, už skôr objavených štruktúr, mohli vzniknúť abiotickými reakciami, avšak novo identifikovaná stonkovitá fosília je s najväčšou pravdepodobnosťou biologického pôvodu. Potvrdzujú to aj ďalšie mineralizované chemikálie, ktoré môžu byť vedľajším produktom rôznych metabolických procesov.

Ak sa život dokázal rozvíjať v drsných podmienkach ranej Zeme, potom môže byť vo vesmíre „bežnejší, než si myslíme“.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú