Kontroverzná teória o vzniku života dostala silné argumenty. Vedci zistili kľúčovú vec

Jednou z dlhodobo diskutovaných hypotéz v astrobiológii je myšlienka, že základné formy života na Zemi nemuseli vzniknúť priamo na našej planéte. Podľa teórie známej ako panspermia mohli mikroorganizmy alebo stavebné bloky života doraziť na Zem z vesmíru, napríklad na meteoritoch či úlomkoch planét vyvrhnutých po nárazoch asteroidov.

Nový experiment vedcov z Johns Hopkins University teraz naznačuje, že takýto scenár nemusí byť len sci-fi. Výsledky naznačujú, že mikroorganizmy by mohli cestovať medzi planétami ukryté v úlomkoch hornín, ktoré vzniknú pri veľkých asteroidových nárazoch.

Tento proces je známy ako lithopanspermia, teda šírenie života prostredníctvom planetárnych fragmentov putujúcich vesmírom. O štúdii informuje portál Interesting Engineering.

Baktéria, ktorú je takmer nemožné zabiť

Vedci sa v experimente zamerali na baktériu Deinococcus radiodurans, ktorá patrí medzi najodolnejšie známe mikroorganizmy na Zemi. Tento mikrób dokáže prežiť extrémne dávky radiácie, extrémne sucho, vákuum aj veľmi nízke teploty. Vďaka svojej mimoriadne efektívnej schopnosti opravovať poškodenú DNA sa často používa ako modelový organizmus pri výskume života v extrémnych podmienkach.

„Stále nevieme, či na Marse existuje alebo existoval život. Ak tam však je, je pravdepodobné, že bude mať podobné adaptačné schopnosti,“ uviedol hlavný autor výskumu K. T. Ramesh z Johns Hopkins University.

Vedci sa pokúsili zistiť, či by takýto mikroorganizmus dokázal prežiť moment, keď asteroid narazí do planéty a vyvrhne materiál do vesmíru. Aby simulovali podobné podmienky, baktérie umiestnili medzi kovové platne a následne na ne vystrelili projektil pomocou špeciálneho plynového dela. Cieľom experimentu bolo napodobniť tlakové šoky, ktoré vznikajú pri skutočných planetárnych nárazoch.

Projektil zasahoval vzorky rýchlosťou približne 480 kilometrov za hodinu. Náraz vytváral tlak v rozmedzí 1 až 3 gigapaskaly. Pre porovnanie, tlak na dne Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta na Zemi, dosahuje približne 0,1 gigapaskalu. Už najnižšie hodnoty v experimente teda presahovali tlak v najhlbších oceánskych oblastiach viac než desaťnásobne.

Midjourney/Úprava redakcie

Napriek extrémnym podmienkam baktérie prežili väčšinu experimentov pri tlaku okolo 1,4 gigapaskalu. Dokonca aj pri tlaku 2,4 gigapaskalu zostalo približne 60 percent mikroorganizmov životaschopných. Pri nižších tlakoch vedci nepozorovali takmer žiadne poškodenie buniek.

„Očakávali sme, že pri takomto tlaku už budú všetky bunky zničené. Postupne sme zvyšovali rýchlosť projektilu, ale ukázalo sa, že tieto mikroorganizmy je veľmi ťažké zabiť,“ povedala hlavná autorka štúdie Lily Zhao.

Pri najvyšších tlakoch síce došlo k poškodeniu bunkových membrán a vnútorných štruktúr, no značná časť mikroorganizmov si zachovala schopnosť prežiť a ďalej sa rozmnožovať.

Mohol život cestovať medzi planétami?

Pri veľkých nárazoch asteroidov môže byť časť hornín z povrchu planéty vystrelená do vesmíru. Vedci už dávnejšie potvrdili, že na Zemi sa našli meteority pochádzajúce z Marsu. Tieto úlomky vznikli práve pri dávnych nárazoch asteroidov, ktoré vyvrhli materiál z povrchu planéty do medziplanetárneho priestoru.

Otázkou však zostávalo, či by prípadné mikroorganizmy dokázali prežiť extrémne podmienky pri ich vyvrhnutí. Nový výskum naznačuje, že aspoň časť mikróbov by to mohla zvládnuť.

„Ukázali sme, že život môže prežiť veľký náraz a následné vyvrhnutie materiálu do vesmíru. To znamená, že život by sa teoreticky mohol presúvať medzi planétami,“ uviedla Zhao. Vedci dokonca s istou dávkou nadsázky dodávajú, že ak by sa takýto proces odohrával v minulosti, je možné, že niektoré formy života na Zemi mohli mať pôvod na inej planéte.

Zistenia môžu mať aj praktické dôsledky pre vesmírny výskum. NASA a ďalšie agentúry totiž zavádzajú prísne pravidlá takzvanej planetárnej ochrany, aby sa zabránilo kontaminácii iných svetov pozemskými mikroorganizmami.

Ak by sa totiž život dokázal šíriť medzi planétami prirodzene, znamenalo by to, že hranice medzi biologickými ekosystémami jednotlivých svetov nemusia byť také pevné, ako sa doteraz predpokladalo.

Vedci teraz plánujú skúmať, či by podobné podmienky dokázali prežiť aj iné mikroorganizmy, napríklad huby alebo extrémofilné baktérie. Ak sa ich odolnosť potvrdí, môže to znamenať, že život je vo vesmíre oveľa odolnejší a mobilnejší, než sme si doteraz mysleli.

Čítajte viac z kategórie: Novinky