Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Vedcom sa vďaka kamere HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) pracujúcej vo viditeľnej oblasti svetelného spektra s vysokým rozlíšením, ktorá sa nachádza na palube americkej planetárnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter, podarilo vytvoriť neuveriteľne detailné zábery systému Valles Marineris. Ten je takmer 10-krát dlhší a 3-krát hlbší ako Grand Canyon nachádzajúci sa v severnej Arizone, o téme informoval portál LiveScience.

Valles Marineris alebo tiež údolie Marinera pomenované po sonde Mariner 9 je najväčší kaňon v celej slnečnej sústave. Tento systém dlhých a hlbokých kaňonov sa rozkladá na viac ako šestine obvodu rovníka červenej planéty. Samotné údolie meria viac než 4000 kilometrov, čo znamená, že ak by sa nachádzal na Zemi, siahal by z Lisabonu až do Moskvy.

Nejde však len o dĺžku, ktorou toto údolie prekvapuje. Valles Marineris je hlboké až 11 kilometrov a svojou hĺbkou teda s prehľadom konkuruje známej Mariánskej priekope, upozorňuje web USAToday.

Detailná snímka údolia Marinera. NASA/JPL/University of Arizona

Napriek tomu, že Mars neustále pozorne sledujeme a od roku 2006 pomocou kamery HiRISE fotografujeme aj toto nádherné údolie, stále nedokážeme zistiť, ako mohol vzniknúť riftový systém tak garganutovských rozmerov.

Vznik riftového systému

Vo vedeckých kruhoch je akceptovaná najmä teória, že údolie Marineris narozdiel od Grand Canyonu nemohlo byť formované prúdením vody. Červená planéta je totiž príliš horúca a suchá, aby sa v minulosti na jej povrchu mohlo nachádzať toľko vody, koľko by bolo potrebné na „vytesanie“ tohto údolia.

Podľa odborníkov z ESA (Európska vesmírna agentúra) sa však údolie člení na veľké množstvo  menších kaňonov, z ktorých niektoré mohli vzniknúť dodatočne vodnou eróziou.

Veľká časť Valles Marineris však pravdepodobne vznikla vďaka obrovskej vulkanickej oblasti ležiacej blízko rovníka, neďaleko spomínaného údolia. Ide o oblasť známu ako Tharsis, na ktorej sa od seba v rozsahu 1500 km nachádzajú štyri obrovské sopky vrátane sopky Olympus Mons, najväčšej sopky slnečnej sústavy.

Údolie Marinera. NASA/JPL/University of Arizona

V čase keď magma prebublávala pod týmito monštruóznymi sopkami, kôra planéty sa mohla natiahnuť a následne rozhrnúť a vytvoriť množstvo korýt, ktoré dnes tvoria údolie Marineris. To bolo ďalej po milióny rokov kreované zosuvmi pôdy, pohybom magmy a vodnou eróziou.

Hoci zatiaľ ide iba o teórie, fotografie vo vysokom rozlíšení ako vytvára kamera HiRISE môžu výrazne pomôcť pri odhalení skutočného pôvodu tohto gigantického údolia.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú