Naša galaxia sa nachádza v kozmickej štruktúre známej ako Laniākea – superkopa galaxií s priemerom približne 500 miliónov svetelných rokov. Nový výskum vedcov z University of Hawaii však naznačuje, že táto štruktúra môže byť iba jedným segmentom omnoho väčšieho systému, ktorý presahuje desaťnásobok pôvodne odhadovaného objemu. Na tému upozornil portál TheBrighterSide.

Galaktické „rieky“ a kozmické „panvy“

Doteraz sme sa domnievali, že naša galaxia patrí do superkopy Laniākea, ktorá sa rozprestiera na ploche 500 miliónov svetelných rokov. Nová štúdia publikovaná v Nature Astronomy však naznačuje, že táto oblasť môže byť desaťkrát väčšia a prepojená s ešte masívnejšou štruktúrou známou ako Shapleyho superkopa.

Nature Astronomy

Výskumníci z University of Hawaiʻi analyzovali pohyb viac než 56 000 galaxií a zistili, že ich trajektórie nie sú náhodné. Zdá sa, že všetky smerujú k vzdialenému gravitačnému „prístavu“ s takou hmotnosťou, že dokáže ovplyvniť ich pohyb.

„Tak ako rieky tečú k oceánu, galaxie sa pohybujú v rámci obrovských gravitačných povodí,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie R. Brent Tully. Ak je táto hypotéza správna, znamená to, že doterajšie mapy vesmíru sú neúplné a že skutočné hranice superkop sú omnoho rozsiahlejšie.

Nový model vesmíru

Doterajšie vedecké poznatky opisujú vesmír ako sieť galaktických zhlukov, ktoré sú spojené filamentmi temnej hmoty. Nové zistenia však naznačujú, že galaktické superzhluky alebo superkopy môžu byť usporiadané do obrovských gravitačných paniev, v ktorých galaxie „tečú“ smerom k dominantným gravitačným centrám.

Podľa vedcov existuje 60 % pravdepodobnosť, že Laniākea je súčasťou väčšieho systému, čo môže prevrátiť súčasné teórie o štruktúre vesmíru. Ak by sa táto hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že vesmír je ešte prepojenejší, než sme si mysleli, a že jeho vývoj sa odohráva na ešte väčších škálach.

Mapa štruktúry South Pole Wall Screenshot/ Daniel Pomarède/ Youtube

Možno ho stále nevidíme celý

Vedci pripúšťajú, že naše súčasné teleskopy nemusia stačiť na zachytenie skutočných hraníc týchto obrovských kozmických štruktúr. „Naše mapovanie vesmíru môže byť stále neúplné,“ upozorňuje spoluautor štúdie Ehsan Kourkchi.

Znamená to, že môžeme byť obklopení ešte väčšou štruktúrou, ktorú zatiaľ nedokážeme vidieť. Tento objav preto nie je len otázkou kozmológie, ale aj technologických možností, ktoré nám umožňujú skúmať vesmír.

Každý nový pohľad do vesmíru odhaľuje, že je väčší, zložitejší a tajomnejší, než sme si mysleli. Vedci teraz plánujú ďalšie pozorovania, ktoré by mohli potvrdiť, že Laniākea je len jedným fragmentom ešte gigantickejšej galaktickej „bubliny“. Ak sa táto teória potvrdí, budeme musieť prehodnotiť naše chápanie štruktúry vesmíru a možno aj nášho miesta v ňom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky