Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok informovala, že koncom roka 2018 bol v Brazílii zaznamenaný doteraz najdlhší megablesk. S dĺžkou 709 kilometrov je dvakrát taký dlhý, ako predošlý rekordér z amrického štátu Oklahoma, ktorý mal „len“ 321 kilometrov. Ten bol však pozorovaný pomocou starších prístrojov, no vďaka novej technológii je možné, že aj tento rekord bude čoskoro prekonaný, píše portál Phys.org.

Okrem spomínaného megablesku, ktorý bol skoro 1,5-krát dlhší než Slovensko, zaznamenali vedci aj nový rekord v inej oblasti – v dĺžke trvania. Experti na počasie a klimatické extrémy totiž informovali, že nad severnou Argentínou bol 4. marca 2019 zaznamenaný ďalší megablesk, ktorý bol na oblohe viditeľný až  16,73 sekúnd. Prekonal rekord megablesku z južného Francúzska, ktorý oblohu preťal 30. augusta 2012 na 7,74 sekúnd.

Dvojica rekordných megableskov, ktoré boli zaznamenané novými satelitmi GOES 16 v roku 2018 respektíve 2019. WMO

No ako je možné, že obidva nové rekordy prekonávajú svojich predchodcov viac než dvojnásobne? Je to jednoduché – môžu za to nové satelity. Koncom roka 2016 bola totiž na obežnú dráhu vyslaná dvojica meteorologických geostacionárnych satelitov GOES 16, ktoré sa nachádzajú vo výške 35 785 kilometrov nad Zemou.

„GOES 16 sledujú počasie nad celým americkým kontinentom a časťou priľahlých oceánov,“ povedala Rachel Albrechtová, profesorka meteorológie na Univerzite v Sao Paolo v Brazílii. Podľa vedcov sú tieto satelity veľmi dôležité, myslí si to aj Michael J. Peterson z Národného laboratória v Los Alamos v Novom Mexiku. „Toto dramatické rozšírenie našich možností v oblasti diaľkového snímania z vesmíru umožnilo odhalenie predtým nepozorovaných extrémov pri výskyte bleskov,“ povedal Peterson pre portál The Washington Post.

Takto vyzerá doteraz najdlhší megablesk. Mal dĺžku až 709 kilometrov a oblohu preťal 30. októbra 2018 WMO

Kým vo vesmíre tieto satelity neboli, merania dokázali zachytiť blesky len v krátkych časových úsekoch, čo spôsobilo, že väčšinou tieto megablesky minuli. Nové staelity GOES 16 majú priestorové a časové rozlíšenie na takej úrovni, že dokážu megablesky detegovať takmer neustále.

„Merania vykonávame každé dve milisekundy,“ povedala profesorka Albrechtová. „Zachytávame všetky blesky nad Amerikou a tiež nad značnou časťou Pacifiku.“ Podľa nej má podobný senzor aj Čína a Európa by vraj už v najbližších rokoch mala uviesť do prevádzky svoj vlastný.

Pixabay

WMO v tlačovej správe uvádza, že nová generácia satelitov otvorí dvere pre lepšie pochopenie týchto extrémov s názvom megablesk. Je pravdepodobné, že počas búrok vznikajú ešte väčšie extrémy, no my sme ich donedávna neboli schopní zaznamenať. To sa však s novými technológiami čoskoro zmení.

Kým obyčajné blesky majú väčšinou len niekoľko kilometrov a sú len občas viditeľné na viac ako sekundu, výskyt megableskov len zvýrazňuje dôležitosť bezpečnostných opatrení. Počas búrky sa vždy treba vyhýbať stromom a rozľahlým plochám. Zaujímavosť na záver – ak vydelíš tromi počet sekúnd medzi bleskom a úderom hromu, dostaneš počet kilometrov od miesta, kam udrel blesk.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda