Africký kontinent sa pomaly trhá na kusy a pod jeho povrchom sa deje niečo, čo vedci prirovnávajú k tlkotu srdca. Geológovia z University of Southampton počas výskumu zistili, že zemský plášť pod etiópskym regiónom Afar pulzuje v pravidelných intervaloch.

Rytmický pohyb hrá kľúčovú úlohu v procese rozdeľovania kontinentu a v budúcnosti by mohol viesť k vzniku úplne nového oceánu. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Procesy trhajú kontinent

Región Afar je výnimočný nielen svojím exotickým vzhľadom, ale aj tým, že ide o jedno z mála miest na planéte, kde sa stretávajú tri obrovské tektonické platne: Východoafrická priekopová zóna, Červené more a Adenský záliv. V tomto bode vedci zistili, že pod povrchom stúpa horúca masa plášťového materiálu v pulzujúcich vlnách.

„Vzostupujúce pulzy čiastočne roztaveného plášťa sú usmerňované rozťahujúcimi sa tektonickými platňami nad nimi. To je dôležité pre naše chápanie interakcie medzi vnútrom Zeme a jej povrchom,“ povedala Emma Wattsová, hlavná autorka štúdie, publikovanej v časopise Nature Geoscience.

Dr Emma Watts, University of Southampton/ Swansea University

Tektonické platne sa v oblastiach ako Afar pomaly vzďaľujú. Ich povrch sa pritom naťahuje a stenčuje, až sa napokon roztrhne, podobne ako mäkká plastelína a práve tak sa môže tvoriť nový oceán. Vedci skúmali viac ako 130 vzoriek sopečných hornín a použili ich spolu s geochemickými údajmi a pokročilým modelovaním.

Vďaka tomu mohli „nahliadnuť“ pod kôru a identifikovať asymetrický plášťový chochol s charakteristickým chemickým zložením, tzv. geologickým čiarovým kódom.

Prof Thomas Gernon, University of Southampton

„Tieto chemické pásy naznačujú, že prúd pulzuje ako srdce. Zistili sme, že pulzy sa správajú rôzne v závislosti od hrúbky platne a rýchlosti jej pohybu. V rýchlejšie sa rozťahujúcich zónach, ako je Červené more, sa pulzy šíria efektívnejšie, ako pulz v úzkej artérii,“ dodáva profesor Tom Gernon, spoluautor štúdie.

Podľa vedcov sú pohyby úzko prepojené s povrchovými javmi ako zemetrasenia, sopečné erupcie a dokonca samotné štiepenie kontinentov. „Zistili sme, že vývoj plášťových výstupov je tesne spätý s pohybom platní nad nimi. To má zásadný význam pre interpretáciu povrchovej vulkanickej aktivity, seizmických udalostí a celého procesu rozpadu kontinentov,“ vysvetlil Derek Keir, ktorý sa na výskume podieľal ako odborník na geologické vedy na univerzitách v Southamptone a Florencii.

Keir poznamenáva, že ďalší výskum bude zameraný na pochopenie toho, ako rýchlo sa prúdy pohybujú a aký majú dosah. Emma Wattsová zároveň zdôrazňuje význam multidisciplinárneho prístupu:

„Spolupráca odborníkov z rôznych oblastí a inštitúcií je kľúčová, ak chceme pochopiť procesy v hlbokom zemskom plášti a prepojiť ich s aktuálnou vulkanickou činnosťou. Bez kombinácie rôznych techník je to ako skladať puzzle bez polovice dielikov.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky