Slovenské cesty zaplavujú záhadné radary. Ministerstvo tají dôležitú vec, vodiči si musia dať pozor

Na slovenských cestách sa objavili nové radarové kamery a okamžite spustili veľkú mediálnu lavínu. Opozícia tvrdí, že ide o ruskú technológiu schopnú posielať dáta mimo krajiny. Rezort to odmieta, no namiesto zverejnenia výrobcu, modelu, zmluvy a bezpečnostného auditu ponúkol zatiaľ len slovné uistenie, čo legitímne vzbudzuje podozrenie.

Príbeh sa začal kamerami pri Jarovciach a v Trnave

Prvé konkrétne správy uzreli svetlo sveta 4. augusta. Aktuality.sk po upozornení portálu CarBlog opísali nové zariadenia pri odpočívadle Jarovce na diaľnici D2 a na Hlbokej ulici v Trnave. Ministerstvo vnútra vtedy potvrdilo, že rýchlostné radary sú v testovacom režime, no neuviedlo ich výrobcu, presný model, počet ani to, či už z meraní odchádzajú pokuty. Verejne je však ku dnešnému dňu potvrdené meranie a testovanie, no nie plnohodnotné sankcionovanie vodičov.

O deň neskôr Progresívne Slovensko zverejnilo podozrenie, že namontované systémy sú takmer totožné s radarom ruskej spoločnosti SIMICON. Peter Bátor tvrdí, že tím porovnával tvar krytu, konektory, ventilátor, optiku aj rozmiestnenie skrutiek a dospel k 99-percentnej zhode. Je to konkrétnejšie než obyčajný dojem z fotografie, stále však nejde o definitívnu identifikáciu zo štítku, sériového čísla, firmvéru, certifikátu či dodávateľskej zmluvy.

Poslanec PS a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak postavil kritiku najmä na netransparentnosti. Jeho výroky z článku PS sme porovnali s prepismi tlačovej konferencie v Pravde a Hospodárskych novinách. Nasledujúce pasáže sú doslovné citácie; závery o bezpečnostnom riziku sú Spišiakovým politickým hodnotením, nie výsledkom zverejneného technického auditu.

„Chceme vedieť, či je takáto kamera namontovaná v súlade so zákonom a či má všetky povolenia. Toto je absolútny škandál a myslím si, že ide o jeden z najväčších bezpečnostných problémov. Mohli by sme sledovať organizovaných zločincov integrovane po celej Európe,“ uviedol Spišiak pre spomínané médiá.

Spišiak zároveň tvrdí, že radar má preventívnu funkciu len vtedy, ak o ňom verejnosť vie, a že utajený systém môže slúžiť aj na iné účely než dohľad nad cestnými pirátmi. Rezort následne prisľúbil, že presné budúce lokality oznámi vopred. Ani tento prísľub však nerieši kľúčovú otázku pôvodu už osadených pilotných zariadení.

Čo ruský CORDON naozaj dokáže

SIMICON sa na vlastnom webe označuje za ruskú spoločnosť vyvíjajúcu technológie pre bezpečnosť a kontrolu cestnej premávky. Jej CORDON-M2 je stacionárny alebo mobilný radar určený pre dva až šesť jazdných pruhov. Výrobca uvádza meranie rýchlosti a polohy všetkých vozidiel v oboch smeroch, automatické rozpoznávanie evidenčných čísel, triedenie áut, nočnú prevádzku s infračerveným prisvietením a lokálne ukladanie dôkazov.

Produktová stránka zároveň uvádza kontrolu evidenčných čísel voči databázam, prenos záznamov do policajného back-office po kábli alebo bezdrôtovo, záložnú Wi‑Fi, živý RTSP obraz a archív videa do 24 hodín. CORDON-M2 teda technicky vie robiť oveľa viac než jednorázovo odfotiť auto prekračujúce rýchlosť. To podporuje tvrdenie PS, že podobná trieda zariadenia môže byť silným sledovacím senzorom. Nepotvrdzuje to však, že slovenský pilotný test používa tento model ani že sú všetky jeho funkcie zapnuté.

Existuje však aj slovenská metrologická stopa. Certifikát typu č. 024/1/162/20 z 11. januára 2020 schválil merač Cordon; žiadateľom bol vtedy NetPoint a ako výrobca je uvedený práve Simicon Ltd., Ruská federácia. Dokument dokazuje, že ruský Cordon bol na Slovensku v minulosti typovo schválený, nedokazuje však, že ide o rovnaký certifikát alebo rovnaké kusy, ktoré sa montujú dnes.

Simicon

Vraj nie je ruský a do registrov nevidí

Ministerstvo vnútra obvinenia odmietlo s tým, že PS nepredložilo relevantný dôkaz. Podľa rezortu aktuálne zariadenie nie je výrobkom ruského výrobcu, čo má vyplývať z certifikátu Slovenského metrologického ústavu. Ministerstvo však vo verejnom stanovisku nezverejnilo názov výrobcu, model, číslo certifikátu ani jeho kópiu. Verejnosť teda dostala popretie, nie údaj, ktorý by si mohla samostatne overiť.

Rezort opisuje uzavretú a izolovanú komunikačnú infraštruktúru bez prístupu tretích strán. Kamera má komunikovať len s vyhradeným systémom ministerstva, vytvárať metaúdaje, fotografie alebo videosekvencie, baliť ich do kryptograficky podpísaných balíkov a do prenosu ich krátko uchovávať lokálne. Samotné zariadenie podľa ministerstva nemá prístup do registrov a porovnávanie sa má robiť až po bezpečnom prenose v interných systémoch MV.

Zaujímavé je, že kontroverzné radary sú iba viditeľným koncovým produktom väčšieho projektu ASOPPCP – automatizovaného systému odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky. Plán obnovy naň vyčlenil 29,7 milióna eur s DPH. Má automatizovať celý reťazec od prijatia dôkazu cez správne konanie až po doručenie pokuty, integrovať obce a obecné polície a znížiť priestor na manipuláciu so záznamami.

Plánovaný hardvér má 279 položiek: 184 klasických rýchlomerov, 18 úsekových meraní, 30 kamier na prejazd na červenú, 29 kombinovaných radarov s detekciou červenej a 18 kamier na značku STOP. Súťaž rátala aj s 90 batériovými zdrojmi a transakčným modulom, ktorý prenáša dôkaz do rezortného systému a spúšťa správne konanie.

Obstarávanie má vlastnú červenú kontrolku

Pôvodná súťaž z roku 2023 mala predpokladanú hodnotu 72,7 milióna eur a bola zrušená. Táto suma zahŕňala širší predmet a nemožno ju jednoducho porovnávať s 29,7 miliónami eur z plánu obnovy. Po prepracovaní podmienok prišla ďalšia súťaž, ktorú si ministerstvo nechalo skontrolovať Úradom pre verejné obstarávanie ešte pred podpisom zmluvy.

ÚVO 19. júna 2026 oznámil viacero porušení: neúplný a nejednoznačný opis zákazky, neobjektívne a nejasné hodnotiace kritérium, neprimerane krátke predĺženie lehoty a netransparentne nastavený funkčný test konceptu. Úrad výslovne uviedol, že zistenia mohli ovplyvniť výsledok obstarávania. Rozhodnutie sa týka veľkej zákazky pred uzavretím zmluvy, nie automaticky pôvodu každého pilotného kusu.

Práve preto zostáva zásadná nezodpovedaná otázka. Ak veľká radarová zmluva ešte prechádzala kontrolou, na základe akej zmluvy, výpožičky, testovacej objednávky alebo iného právneho titulu sa dnes montujú pilotné zariadenia? Ministerstvo dosiaľ vo verejnej reakcii nepomenovalo dodávateľa, vlastníka, cenu ani číslo zmluvy.

Ďalší finančný otáznik priniesla aktualizácia hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze, ktorú cituje Pravda. Serverové a úložné kapacity mali narásť zo 7,7 na 9,5 milióna eur, úprava IT systémov z 5,8 na 9,6 milióna a balík na meracie zariadenia klesnúť zo 17,9 na 10,8 milióna. ÚHP podľa Pravdy upozornil aj na rozdiel medzi pôvodne odhadovanou ročnou prevádzkou transakčného modulu 65-tisíc eur a ponukou 740-tisíc eur s DPH.

Dostávajú už vodiči pokuty?

Objektívna zodpovednosť na Slovensku umožňuje uložiť pokutu držiteľovi vozidla na základe automatického záznamu a pri najvyšších pásmach môže pevná sankcia dosiahnuť 798 eur. To však neznamená, že konkrétne nové kamery pri Jarovciach či v Trnave už pokuty generujú. Aktuality dostali len potvrdenie testovacieho režimu a ministerstvo neskôr hovorilo o pilotnej prevádzke so zvýšeným dohľadom a dolaďovaním.

Titulky o istých pokutách vo výške 540 eur preto miešajú dve pravdivé, ale odlišné informácie: zákon takúto sankciu pri konkrétnom prekročení pozná, no aktívne sankcionovanie týmito pilotnými zariadeniami nebolo verejne potvrdené. Pre vodiča je rozumný záver jednoduchý – rýchlosť treba dodržiavať bez ohľadu na stav pilotného testovania.

Bezpečnostná otázka je legitímna

PS otvorilo legitímnu tému. Radarová kamera nie je iba merač rýchlosti, ale sieťový senzor schopný zbierať a prenášať údaje o pohybe. Navyše existuje verejný slovenský certifikát staršieho Cordonu s ruským výrobcom a oficiálna produktová dokumentácia ukazuje, že táto rodina zariadení zvláda šesť pruhov, rozpoznávanie značiek, lokálne databázy aj živé video.

Z toho však nemožno preskočiť k záveru, že aktuálne pilotné kamery sú ruské alebo že posielajú údaje do Ruska. Ministerstvo to odmieta a opisuje izolovanú architektúru, ale k svojmu tvrdeniu nepripojilo základné overiteľné identifikátory.

Kým rezort nezverejní certifikát, model, zmluvu a výsledok bezpečnostného preverenia, zostanú vedľa seba dve neúplné verzie: opozícia s detailným vizuálnym podozrením bez prístupu k systému a ministerstvo s technicky znejúcim uistením bez verejného dôkazu. Pri infraštruktúre, ktorá môže spracúvať pohyb miliónov vozidiel, je to málo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky