Čína je jednou z najväčších veľmocí v oblasti ťažby kryptomien. Ťaženie virtuálnych mien v Číne totiž predstavuje až 70 % ich celkovej produkcie, a preto pozastavenie činnosti viacerých čínskych spoločností, vrátane HashCow a BTC.TOP, môže zabezpečiť nemalé turbulencie na tomto trhu, informuje Reuters.

Ako upozorňuje zdroj, tamojšia kryptoburza pozastavila všetky operácie pre domácich klientov, pričom sa aktuálne snažia zamerať na zámorské podniky. Dôvodom je uvalenie viacerých reštrikcií štátom, ktorý zintenzívnil regulácie ťažby s cieľom zníženia (aj) finančných rizík.

„Ťažba kryptomien spotrebováva obrovské množstvo energie, čo je v rozpore s cieľmi čínskej uhlíkovej politiky,“ uviedol Chen Jiahe, riaditeľ pekinskej kancelárie Novem Arcae Technologies.

Problematika kryptomien sa môže rozdeliť na tri hlavné kapitoly – problémy so stabilitou monetárnej politiky, ešte stále prítomný potenciál k podvodom a dopad na životné prostredie. Ako informuje Reuters, regulácie spájané s udržaním finančnej stability a najmä vyhnutím sa špekulatívnym obchodom začali zvažovať aj v USA.

Podľa štúdie etablovaného periodika Nature Communications sa očakáva, že ročná spotreba čínskych ťažiarov bude najvyššia v roku 2024 a bude predstavovať 297 terawatthodín. Len pre porovnanie, podľa portálu Energia.sk, Slovensko v roku 2019 spotrebovalo 30,3 terawatthodín elektriny celkovo.

Unsplash (úprava redakcie)

Spotreba energie súvisiacej s prevádzkovaním kryptomien sa musí radikálne znížiť vzhľadom na to, že len ich ťažba spotrebováva viac energie, ako ktorýkoľvek štát na svete.

Čína sa pritom zaviazala k absolútnej uhlíkovej neutralite, ktorú chce dosiahnuť do roku 2060. S ustanovovaním regulácií v súvislosti s virtuálnymi menami začala už v roku 2017, kedy Peking zakázal akékoľvek transakcie kryptomien.

Ako sme informovali v našom veľkom článku sústreďujúcom sa na spotrebou bitcoinu, trh s kryptomenami ani zďaleka nie je energeticky najnáročnejší na životné prostredie, pričom je na tom paradoxne lepšie ako bankový sektor.

Veľký rozruch okolo kryptomien a ich neudržateľnosti urobil aj Elon Musk, ktorý prakticky z ničoho nič ohlásil zrušenie akceptácie bitcoinu ako platidla u automobilky Tesla. Dôvodom je jeho obrovská uhlíková stopa, ktorá je v rozpore s myšlienkou elektromobility.

Flickr (Úprava redakcie)

Muskovo vyjadrenie však bolo len z jedným klincov do rakvy bitcoinu. Po vyššie popísaných informáciách o rozhodnutiach zo strany Číny padla hodnota bitcoinu cez víkend o približne 17 %. Aktuálna hodnota je niečo málo cez 35 000 dolárov, čo je zhruba o 55 % menej, ako jeho historické maximum.