Vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Communications zrejme konečne rozlúskli jednu z o stále pretrvávajúcich záhad Slnka. Konečne vieme, prečo sú niektoré časti na Slnku omnoho horúcejšie, ako iné. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objasnili doposiaľ nepochopený jav

Povrch Slnka je neuveriteľne horúce miesto, ktoré dosahuje závratných 5 500 °C. Rozhodne však nejde o najteplejšiu časť našej domovskej hviezdy. Materiál v jeho atmosfére sa totiž zohrieva na priam pekelné teploty blížiace sa k 2 miliónom °C.

ESA/NASA

Za normálnych okolností so vzdialenosťou od zdroja tepla dochádza k ochladzovaniu okolitého prostredia. V slnečnej atmosfére, známej tiež ako koróna, ale zrejme existuje nejaký mechanizmus, ktorý teplotu naopak zvyšuje.

Tento jav sám o sebe nie je žiadnou novinkou. Vedci z celého sveta od 40. rokov minulého storočia predpokladajú, že ide o bežný jav, ku ktorému dochádza u každej z hviezd vo vesmíre. Nedokázali však určiť prečo.

Za všetkým stojí magnetické udalosti

Nová štúdia založená na pozorovaniach zo sondy Solar Orbiter teraz naznačuje, že vinníkom (aspoň čiastočne) môže byť neustále prepájanie (rekonexia) magnetických siločiar. Presnejšie by vysvetlením tohto javu mala byť magnetická rekonexia na malej škále.

Ako objasnil v rozhovore pre portál FonTech.sk riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, Peter Gömöry, všetky  pozorovateľné javy solárneho cyklu sú v podstate prejavom zmeny magnetického poľa.

Magnetická rekonexia na veľkej škále je pomerne dobre zdokumentovaná a spôsobuje roztrhnutie magnetických vláken. Tie sa následne vrátia do stavu s nižšou hodnotou energie a všetka prebytočná energia sa vyžiari – dôjde k slnečnej erupcii.

NSO/AURA/NSF

Na malej škále (v menšom meradle) vedci veria, že tieto udalosti dokážu do koróny (najvrchnejšia a najteplejšia časť atmosféry Slnka) dodať značné množstvo energie, čím jej poskytnú v podstate ďalší zdroj tepla. Vzhľadom na to, že Slnko je nesmierne horúce a jasné, spozorovať tieto deje je takmer nemožné.

Teraz však do hry vstúpila sonda Solar Orbiter, ktorá sa od roku 2020 stihla priblížiť nebezpečne blízko Slnka a poskytla tak vedcom nové detailné zábery na túto žeravú guľu.

Nič tak malé sme na Slnku ešte nevideli

Konkrétne sa 3. marca 2022 podarilo sonde odhaliť na ultrafialových vlnových dĺžkach magnetickú rekonexiu, ktorá merala iba 390 kilometrov – vzhľadom na veľkosť Slnka ide skutočne len o malé rozmery.

V priebehu jednej hodiny sonda dokázala zaregistrovať tzv. „bod nula“, teda jav, kedy intenzita magnetického poľa klesla na nulu (bod magnetickej rekonexie), pričom sa ukázalo, že počas tohto časového obdobia teplota dosahovala zhruba 10 miliónov °C.

Počas „bodu nula“ bol tiež zaznamenaný tok materiálu, ktorý sa zo Slnka rútil rýchlosťou 80 km/s a pripomínal obrovské „kvapky“ plazmy.

Výskum tiež naznačuje, že na Slnku môže dochádzať ešte k výrazne menším udalostiam, ktoré čakajú na svoje objavenie. Tie by astronómovia mohli identifikovať v ďalších blízkych stretnutiach sondy Solar Orbiter so Slnkom. Keďže posledné priblíženie sondy ku Slnku sa odohralo 10. apríla tohto roku, predpokladá sa, že v najbližších mesiacoch by sa mohli objaviť ďalšie nové informácie o tomto, ale i ďalších zvláštnych javoch odohrávajúcich sa na Slnku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky