Vedcom sa podarilo nájsť dlho chýbajúce spojenie v pôvode vody, ktorá umožnila život na Zemi a môže tak učiniť aj na iných planétach. Vedci už dlho vedia, že voda vznikla pred miliardami rokov, avšak, ako informuje Universe Today, až teraz sa im podarilo zmapovať celú jej cestu a zistiť, ako presne vznikala a putovala do slnečnej sústavy.

Vznikla ešte pred Slnkom

Štúdie v minulosti odhalili, že vodu do Slnečnej sústavy dopravili ľadové kométy, no najnovšia štúdia, ktorej výsledky prezentovalo aj Európske južné observatórium (ESO), skúma pôvod vody do ešte vzdialenejšej minulosti. Vedci sa zamerali na hviezdu V883 Orionis, ktorá sa od nás nachádza asi 1 300 svetelných rokov a je nesmierne mladá.

V883 Orionis je totiž protohviezda s vekom len asi 500 000 rokov a vďaka tomu ešte nestihla odfúknuť alebo pohltiť mrak plynov a prachu, z ktorého vznikla. Vďaka doteraz najdetailnejším pozorovaniam tohto systému za pomoci observatória ALMA sa podarilo konečne do tohto mračna nazrieť a detegovať prítomnosť vodnej pary, na ktorú sa vedci pozreli bližšie.

ESO/L. Calçada

Analýzou pozorovania prišli astronómovia na to, že voda z takýchto systémov môže skončiť vo forme ľadových komét, ktoré sú z času na čas vyvrhnuté gravitačnou silou mimo hviezdny systém. Následne môže skončiť v inom systéme, podobne, ako skončila aj v našej slnečnej sústave.

Nielen z komét

Protoplanetárne disky, z ktorých neskôr vznikajú planéty, časť vody zdedia aj od hviezdotvorného mračna, z ktorých vzniká ich materská hviezda, prípadne niekoľko hviezd. Množstvo vody sa tu teda nachádzalo ešte skôr, než vzniklo Slnko a aj slnečná sústava mohla do okolitého vesmíru vyvrhnúť množstvo ľadových komét, ktoré neskôr skončili na cudzích exoplanétach.

Pozorovania tiež preukázali, že disk okolo hviezdy V883 Orionis obsahuje až 1 200-násobne viac vody, než všetky zemské oceány, vysvetľujú vedci v štúdii, ktorej výsledky zverejnili prostredníctvom žurnálu Nature. Budúce pozorovania ale môžu priniesť ešte viac detailov o histórii našej vody a obzvlášť sa vedci tešia na Extrémne veľký teleskop (ELT), ktorý má vojsť do prevádzky niekedy v roku 2028 a priniesť bezprecedentnú citlivosť v pozorovaniach vesmíru.