Astronómom sa podarilo vďaka dátam získaným prostredníctvom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a röntgenovému observatóriu Chandra, ku ktorým prispelo aj observatórium Very Large Array v USA, identifikovať čierne diery na pokraji zrážky. Ako upozorňuje ScienceAlert, o takýchto zrážkach vedci vedia už dlhšie, avšak ich priame pozorovanie je náročné a sú schopné rozvlniť časopriestor naprieč celým kozmom.

Tak blízko a predsa neuveriteľne ďaleko

Identifikované supermasívne čierne diery sa nachádzajú v galaxii vzdialenej okolo 800 miliónov svetelných rokov, čo znamená, že k samotnej zrážke už s veľkou pravdepodobnosťou došlo, avšak svetlo sa k nám ešte nestihlo dostať. Aj keď tieto objekty vedci označujú ako na hranici kolízie, v skutočnosti sú od seba vzdialené približne 300 svetelných rokov.

Je ťažké predstaviť si takúto vzdialenosť, avšak najbližšia hviezda k Zemi je od nás vzdialená niečo cez 4 svetelné roky. Kľúčom v tejto rovnici je ale ohromná hmotnosť týchto čiernych dier – čím ťažšie objekty sú, tým väčšia môže byť vzdialenosť medzi nimi bez toho, aby sa od seba „odtrhli“, resp. aby sa dostali do éry vplyvu iného objektu. Hmotnosť supermasívnych čiernych dier môže dosahovať milión-násobok či dokonca až miliárd-násobok hmotnosti nášho Slnka.

Bohužiaľ, aj keď sú tieto objekty na hranici zrážky, nik z nás sa jej v skutočnosti nedožije. Na hranici sú totiž len na vesmírne pomery, čo znamená, že vedci očakávajú ich kolíziu o asi 100 miliónov rokov. Oba tieto objekty sú v skutočnosti v strede samostatných galaxií, ktoré sa postupne približovali, až nakoniec splynú do jednej ohromnej galaxie.

Vytvorí úplne nové hviezdy

Zrážky takýchto veľkých čiernych dier sú podľa expertov nesmierne produktívne spôsobom, ktorý je pomerne prekvapivý. Veľké množstvá medzigalaktických plynov a prachu sa začnú hromadiť kvôli tlaku, ktorý meniace sa gravitačné sily vyvíjajú na svoje okolia a vznikajú tak úplne nové hviezdotvorné oblasti, kde sa rodia nové hviezdy, vznikajú planéty, planétky a mesiace a tak aj ďalšie hviezdne systémy.

Gravitačné vlny vyprodukované kolíziami masívnych objektov je navyše možné pozorovať na Zemi pomocou špeciálnych zariadení, ktoré sa spoliehajú na niekoľko kilometrov dlhé laserové lúče, na ktorých vedci merajú odchýlku menšiu než vlas.