NASA sa chystá preskúmať Titan, mesiac Saturnu plný raketového paliva a známy svojou špecifickou atmosférou. Urobí tak s pomocou jedinečného dronu, informuje ScienceAlert. K vzdialenému telesu ho dostane v rámci misie Dragonfly, ktorá navždy zmení naše chápanie Titanu a zároveň otvorí dvere výskumu, ktorý ľudstvo doteraz nezažilo.

Pristane v kráteri

Misia Dragonfly je jednou z najambicióznejších plánovaných misií vesmírnej agentúry NASA a jej štart je naplánovaný na rok 2027, pričom ju do kozmu vynesie raketa Atlas V v rámci jedného zo svojich posledných štartov. Samotná sonda tejto misie začína naberať reálnu podobu a čaká ju skutočne dlhá púť, ktorá potrvá od štartu po pristátie až 7 rokov.

Cornellova univerzita v tlačovej správe opisuje konkrétne miesta, ktoré odborníci vyhliadli ako vhodné destinácie pre pristátie tejto sondy. Celkovo ich je šesť a zatiaľ nie je jasné, v ktorej z nich definitívne pristane. Všetky sa ale nachádzajú v kráteri Selk, ktorý dosahuje priemer 90 km a skrýva dôkazy o niekdajšej prítomnosti organických zlúčenín.

NASA

Všetky z týchto destinácií sú vhodné na prieskum a sonda sa k nim môže dostať aj neskôr po tom, čo preskúma samotné miesto pristátia. Zatiaľ je známe len to, že Dragonfly pristane na rovníku, v pomerne suchom regióne. Planetárna vedkyňa Léa Bonnefoy, vysvetľuje, že napriek občasným metánovým dažďom sa tento povrch väčšmi podobá na zemské púšte.

Dron s veľkosťou auta

Podobne ako marťanský rover Perseverance, aj dron Dragonfly je skutočne obrovský. Dosahuje totiž veľkosť auta a váži takmer pol tony, napriek tomu sa ale má presúvať pomocou letu. Dôvodom je, že má Titan veľmi slabú gravitačnú silu a navyše hustú atmosféru, ktorá umožňuje pomerne jednoduchý let aj ťažším objektom.

Poriadne mapy chýbajú

Titan je jedným z najlepších kandidátov pre ďalší intenzívny výskum podobný tomu, ktorému podrobujeme už niekoľko desaťročí Mars. Jedná sa totiž o vesmírne teleso s jednými z najlepších podmienok na povrchu a vďaka metánovým oceánom a atmosfére aj pre zaujímavé miesto nielen z hľadiska hľadania mimozemského života, ale techniky. Metán je totiž palivom moderných rakiet.

IPGP/Labex UnivEarthS/University Paris Diderot/C. Epitalon/S. Rodriguez

Problémom je ale extrémne nízka teplota na jeho povrchu. Kým teplota Marsu je pomerne chladná, dokáže dosiahnuť aj 20 °C. Na druhej strane Titan dostáva len 1 % množstva svetelného žiarenia, ktoré dostáva planéta Zem a jeho priemerná teplota preto dosahuje v priemere mrazivých -182 °C.

Misia bola pôvodne známa pod skratkou TSSM (Titan Saturn System Mission) a miesto dronu s vrtuľami sa malo jednať o teplovzdušný balón. K Titanu mal pritom doraziť o poznanie skôr a to ešte v roku 2029, pri vesmírnych misiách je ale meškanie typické a nie vždy ide všetko podľa plánu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP