Nemecký denník Bild zverejnil exkluzívne informácie o petícii, pod ktorú sa podpísali bývalí vedúci jadrových elektrární aj uznávaní odborníci na jadrovú energetiku. Medzi nimi sú napríklad bývalý riaditeľ elektrární Emsland a Biblis Horst Kemmeter, niekdajší šéf elektrární Philippsburg a Leibstadt Thomas Franke či profesor Horst-Michael Prasser z prestížnej technickej univerzity ETH Zürich.

Ich odkaz novej vláde kancelára Friedricha Merza je jednoznačný. Tvrdia, že opätovné spustenie posledných troch odstavených elektrární Isar 2, Emsland a Neckarwestheim 2 je stále technicky možné a Nemecko by malo urobiť všetko pre zachovanie svojho jadrového know-how.

Načasovanie pritom nie je náhodné. Merz ešte ako opozičný líder opakovane kritizoval rozhodnutie definitívne ukončiť jadrovú energetiku a podobný postoj v minulosti zastávali aj ministerka hospodárstva Katherina Reiche či predseda poslaneckého klubu CDU/CSU Jens Spahn. To, čo bolo ešte pred dvoma rokmi prakticky politické tabu, sa dnes opäť dostáva do serióznej diskusie.

Návrat nie je otázkou jedného tlačidla

Na prvý pohľad môže celý návrat pôsobiť jednoducho. Elektrárne stoja, budovy existujú a turbíny nezmizli. Realita jadrovej energetiky je však podstatne komplikovanejšia. Posledné nemecké reaktory boli totiž odstavené v apríli 2023. Odvtedy prebiehajú procesy ich vyraďovania z prevádzky. Rozhodujúce pritom je, v akej fáze sa jednotlivé bloky dnes nachádzajú.

Ak elektráreň zostala vo fáze konzervácie a hlavné systémy neprešli nezvratnými zásahmi, jej návrat je technicky možný. Ak však prevádzkovatelia už začali rozsiahle dekontaminačné práce alebo demontáž primárneho okruhu, náklady na obnovenie prevádzky dramaticky rastú.

Práve preto odborníci hovoria o takzvanom bode, z ktorého niet návratu. V jadrovej energetike existuje okamih, keď ďalšie práce spôsobia, že obnova elektrárne síce teoreticky zostáva možná, ekonomicky však prestáva dávať zmysel. Podľa viacerých analytikov sa Nemecko nachádza práve v období, keď sa toto časové okno definitívne zatvára.

Ďalším problémom je samotné palivo. Jadrové kazety sa nevyrábajú zo dňa na deň ako čerstvý biely chlebík. Ide o špecifické komponenty navrhnuté pre konkrétny typ reaktora a ich výroba vrátane licencovania môže trvať približne jeden až dva roky. Dodávateľský reťazec by preto bolo potrebné prakticky obnoviť od začiatku.

Rovnako kritická je situácia s personálom. Mnohí operátori odišli do dôchodku alebo našli uplatnenie v iných odvetviach. Získať licencovaného operátora pre tlakovodný reaktor pritom znamená niekoľkoročný výcvik. Nie je to profesia, ktorú možno nahradiť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Zamestnanec AE Mochovce

Stratu 32 TWh pocítila celá Európa

Podľa signatárov listu vyrábali elektrárne Isar 2, Neckarwestheim 2 a Emsland spolu približne 32 terawatthodín elektriny ročne. Pre bežného Slováka zaujímajúceho sa o technológie ide o mimoriadne výrečné číslo. Celková ročná spotreba elektriny v našej vlasti sa pohybuje približne medzi 26 až 30 terawatthodinami. Tri nemecké elektrárne teda vyrábali viac elektriny, než spotrebuje celé Slovensko.

Po ich odstavení muselo Nemecko chýbajúci výkon nahrádzať kombináciou obnoviteľných zdrojov, vyššej výroby z uhoľných elektrární a dovozom elektriny zo zahraničia. Významnú časť importu tvorila elektrina z Francúzska, ktorá sama pochádza prevažne z jadrových elektrární.

Práve tento paradox patrí medzi najčastejšie kritizované dôsledky nemeckej energetickej transformácie. Krajina odstavila vlastné nízkoemisné jadrové zdroje, no časť elektriny následne nakupovala od susedov, ktorí ju vyrábajú rovnakou technológiou.

V hre sú SMR aj jadrová fúzia

Najsilnejším argumentom bývalých riaditeľov elektrární však paradoxne nie je samotná výroba elektriny. Vo svojom liste upozorňujú, že úplná strata prevádzkových skúseností môže Nemecko vyradiť z vývoja budúcich jadrových technológií. Ide predovšetkým o malé modulárne reaktory (SMR), ktoré dnes pripravujú desiatky spoločností po celom svete, ale aj o jadrovú fúziu.

Takéto projekty totiž nestoja iba na laboratórnom výskume. Potrebujú tisíce inžinierov, projektantov, dozorných orgánov aj výrobcov komponentov, ktorí desaťročia získavali skúsenosti pri prevádzke klasických jadrových elektrární.

Ak sa tento ekosystém rozpadne, jeho obnova môže trvať celé desaťročia. Práve preto autori petície tvrdia, že zachovanie existujúcich elektrární nie je len otázkou energetiky, ale aj budúcej konkurencieschopnosti nemeckého priemyslu.

GE VERNOVA

Pre Slovensko to nie je vzdialený problém

Na prvý pohľad môže nemecká diskusia pôsobiť ako čisto vnútropolitická téma. V skutočnosti sa dotýka celej Európy vrátane Slovenska. Európska elektrická sústava funguje ako jeden prepojený systém. Keď najväčšia európska ekonomika zápasí s nedostatkom stabilných zdrojov elektriny, odráža sa to aj na cenách na veľkoobchodnom trhu.

Návrat približne 32 terawatthodín stabilnej výroby by znamenal posilnenie základného výkonu siete nezávislého od počasia. Takéto zdroje pomáhajú stabilizovať frekvenciu elektrizačnej sústavy a znižujú potrebu drahších záložných elektrární.

Pre Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s vysokým podielom jadrovej energie a dokončuje štvrtý blok Mochoviec, by stabilnejší nemecký trh mohol znamenať priaznivejšie podmienky aj na burze s elektrinou.

Rozhodovať nebude fyzika, ale politika a čas

Samotný list bývalých riaditeľov elektrární neznamená, že sa nemecké reaktory opäť rozbehnú. Ukazuje však, že odborná komunita už nepovažuje túto myšlienku za technický nezmysel.

Najväčšou prekážkou dnes paradoxne nie je samotná technológia. Reaktory typu Konvoi patria medzi najmodernejšie tlakovodné reaktory svojej generácie a podobné zariadenia naďalej úspešne fungujú v zahraničí.

Rozhodujúce budú tri faktory: koľko z pôvodnej infraštruktúry ešte zostalo zachovaných, či bude možné znovu vybudovať dodávateľský reťazec jadrového paliva a najmä to, či bude štát ochotný prevádzkovateľom garantovať investície v hodnote miliárd eur.

Technicky teda dvere ešte nie sú úplne zatvorené. Každý ďalší mesiac ich však zatvára o niečo viac.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia