Ceny fosílnych palív od začiatku tohto roka výrazne stúpli a motoristi tak musia za plnú nádrž zaplatiť výrazne viac. V budúcnosti však môže cena za liter nafty alebo benzínu atakovať ešte vyššie hranice.

Európska únia totiž pripravuje revíziu smernice o zdaňovaní energie, ktorá môže zaviesť okrem spotrebnej dane a DPH aj novú ekologickú daň, podotkla v reportáži TV Markíza. Doterajšia smernica z roku 2003 podľa návrhu nereflektuje zmeny v priebehu rokov a klimatické ciele, ktoré si EÚ stanovila.

Ďalší poplatok za energie a palivá by sa tak neodvíjal od objemu, ale od obsahu energie vyjadrenej v eurách za GJ (gigajouloch). Zvýšením cien energií a palív chce Únia v revidovanej smernici dosiahnuť svoje ekologické ciele a väčšie využitie environmentálne vyhovujúcich zdrojov.

Ceny palív stúpajú, pri „nezelených“ budú ešte viac

Informácie k revízii smernice o zdaňovaní energie priniesla EÚ na stôl ešte v júli tohto roka, no doteraz zatiaľ neboli stanovené jednoznačné zmeny, ktoré budú mať v budúcnosti dopad aj na vývoj cien benzínu a nafty. Tie na Slovensku rástli od začiatku roka. Ešte v januári sa liter nafty predával priemerne za 1,083 eur, zatiaľ čo liter 95 oktánového benzínu stál 1,227 eur.

V priebehu roka sa však ceny vyšvihli až na 1,395 eur za liter nafty v októbri a 1,499 eur za liter 95 oktánového benzínu. Rástli pritom aj ceny alternatívnych palív ako LPG a CNG, ktoré stúpli o 21 centov od začiatku roka pri LPG a o 29 centov za liter pri CNG. Samotné ceny pritom obsahujú aj spotrebnú daň 0,514 € za liter benzínu, 0,368 € za liter nafty a DPH vo výške 20 %.

Podľa návrhu revízie zastaralej smernice však momentálne pri palivách neexistuje prepojenie medzi minimálnou sadzbou dane a ich energetickou hodnotou alebo environmentálnym vplyvom. Aktualizácia smernice by sa preto podľa návrhu mala sústrediť na dve hlavné oblasti.

V prvej chce EÚ stanoviť novú štruktúru daňových sadzieb za palivá podľa ich energetickej hodnoty a environmentálneho dopadu a v druhej rozšíriť zdaniteľné druhy energií, pričom odstráni niektoré doterajšie výnimky.

Medzi nimi bola napríklad výnimka zo zdaňovania energií v leteckej a námornej doprave. Zároveň by ale smernica mala zohľadňovať aj ďalšie druhy palív, napríklad vodík.

Reforma smernice môže hrať v prospech elektromobilov

Predošlé minimálne sadzby dane boli pritom stanovené ešte v roku 2003 a od tej doby sa nemenili. Navrhované minimálne sadzby by sa mali po novom prispôsobiť tak, aby reflektovali aktuálne ceny a boli automaticky upravované každý rok, podľa údajov Eurostatu o spotrebiteľských cenách.

Pôvodne boli minimálne sadzby určované podľa objemu palív a nebrali do úvahy environmentálny dopad. To malo potom za následok, že také uhlie, ktoré je najznečisťujúcejším zdrojom energie, bolo zdaňované menej ako fosílne palivá v mnohých krajinách.

NEPREHLIADNI
Benzín aj nafta výrazne zdražejú. Ekologické ciele EÚ môžu mať za následok cenovú „šikanu“ spaľovákov

Nové minimálne sadzby budú po novom vyjadrenie v jednotke EUR/GJ, čo umožní priame porovnanie medzi menej a viac znečisťujúcimi zdrojmi energie a palivami, no taktiež medzi novými spôsobmi využitia elektriny napríklad v elektromobiloch alebo tepelných čerpadlách pri vykurovaní.

Návrh zároveň odstráni rozdielnu výšku sadzby pre komerčne a nekomerčne využívané palivá. Kvôli tomu by mohla byť nižšia sadzba stále uplatňovaná napríklad pre pohonné hmoty využívané v poľnohospodárstve či lesníctve.

Najvyššia sadzba čaká „špinavé“ fosílne palivá

Podľa tohto návrhu by mali byť diesel, benzín a ďalšie konvenčné fosílne palivá, zasiahnuté najvyššou minimálnou sadzbou 10,75 eur/GJ pri využití v motoroch a 0,9 eur/GJ pri využití na vykurovanie. Táto sadzba má slúžiť aj ako referenčná pre všetky ostatné kategórie.

V tej ďalšej sa návrh zameriava na zemný plyn, LPG, neobnoviteľné palivá a palivá, ktoré nemajú biologický základ, no môžu v krátkodobom horizonte podporiť dekarbonizáciu a „eko“ plány EÚ.

Pre túto kategóriu palív by sa tak mala po dobu 10 rokov uplatňovať 2/3 sadzba (v porovnaní so sadzbou za fosílne palivá vyššie), ktorá by mohla dosahovať 7,17 eur/GJ pri využití v motoroch a 0,6 eur/GJ pri využití na vykurovanie.

Smernica ďalej uvádza navrhovanú sadzbu pre udržateľné palivá, ktoré môžu podporiť proces dekarbonizácie. Na nich sa bude uplatňovať polovičná výška minimálnej sadzby v porovnaní s fosílnymi palivami ako benzín a nafta, pričom by mohla dosahovať pri využití v motoroch 5,38 eur/GJ a pri vykurovaní 0,45 eur/GJ.

Najnižšia sadzba by sa potom uplatnila pri elektrickej energii, u ktorej by bola po dobu 10 rokov stanovená na 0,15 eur/GJ, bez ohľadu na spôsob využitia. Platilo by to teda aj pri výrobe biopalív, bioplynu, obnoviteľných palív a z rovnakej sadzby by mohla ťažiť aj výroba vodíka.

Takáto nízka sadzba by mohla pomôcť EÚ v prechode na čistejšie zdroje energie, k dosiahnutiu Európskeho zeleného dohovoru a vo výsledku aj k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Karta sa tentokrát obracia v prospech EÚ

Zvyšovanie minimálnych sadzieb však bude mať výrazný dopad na ceny palív. Momentálne ale nie je presne známe, ako veľmi by mohla zmena v smernici ovplyvniť zdražovanie benzínu, nafty alebo ďalších pohonných látok.

Otázne je aj to, či takýto návrh vôbec prejde. Predošlý pokus o reformu bol totižto v rokoch 2011 až 2015 zablokovaný rôznymi konglomerátmi z lodného, automobilového a banského priemyslu.

Rovnako aj teraz je teda možné predpokladať výraznú kritiku zo strany odporcov návrhu. Avšak, jedným z najsilnejších argumentov Komisie, ktorá túto reformu predstavila, môže byť zníženie vládnych príjmov z daní za energie, ktoré by mohli už do roku 2035 so stále väčšou adopciou elektromobility klesnú až na tretinu.

Práve reforma smernice o zdaňovaní energie má predstavovať riešenie pre udržanie stabilných daňových príjmov za energie na najbližšiu dekádu. Tentokrát by tak reformu mohlo podporiť viac členských štátov.