Zem už svojho počiatku pomaly chladne, tak ako všetky podobné planéty. Vedci však v najnovšej štúdii prezentujú svoje zistenia, podľa ktorých sa vnútro našej domovskej planéty ochladzuje oveľa rýchlejšie, než sme si pôvodne mysleli, informuje Science Alert.

Odpoveď je v bridgmanite

Podľa vedcov je kľúčom k chladnutiu zemského jadra špecifická vrstva kryštálu, ktorý sa nachádza medzi vonkajším jadrom zo železa a niklu a roztaveným plášťom. Ako bližšie vysvetľujú vo svojej štúdii vedci zo švajčiarskej univerzity ETH Zurich, jedná sa o minerál bridgmanit, ktorý je na zemskom povrchu nestabilný a nachádza sa najmä v hĺbkach od 670 do 2 700 km.

Kryštál vystavili v laboratóriu radiácii pulzujúcich laserov, ktoré zvýšili jeho teplotu na vyše 2 160 °C a tlak na 80 GPa, čo je takmer 800 000 atmosfér. Toto sú podľa aktuálnych vedeckých modelov podmienky, ktoré prevládajú v dolných vrstvách zemského plášťa.

Experiment prišiel so zásadnou informáciou – tepelná vodivosť bridgmanitu je pri takýchto extrémnych podmienkach až 1,5-násobne vyššia, ako sa pôvodne očakávalo. Prúdenie tepla z jadra do plášťa je tak oveľa rýchlejšie a vnútro planéty chladne rýchlejšie, píše New Atlas.

Proces môže zrýchľovať

Ani tam však problém ochladzovanie nekončí, pretože podľa odborníkov sa môže spomínaný proces zrýchľovať. Bridgmanit sa totiž po ochladení mení na post-perovskit, ktorého tepelná vodivosť je ešte o niečo vyššia.

Všetky skalnaté planéty, medzi ktoré sa Zem radí, prirodzene chladnú. Líši sa síce rýchlosť tohto procesu, jeho výsledok je však prevažne rovnaký. Planéta Zem sa tak stáva neaktívnejšou o niečo rýchlejšie. Doteraz ale nie je úplne jasné, o koľko rýchlejšie.

NASA / JPL

Vnútro Zeme je komplexný systém, na ktorý vplýva veľké množstvo premenných. Rozpad rádioaktívnych prvkov vo vnútri Zeme môže napríklad planétu ohriať dostatočne na to, aby si udržala vulkanickú aktivitu, vysvetľuje ETH Zurich.

Čo sa stane so Zemou?

Tak ako iné planéty, aj Zem nakoniec čaká tichý a chladný koniec (ak si teda odmyslíme expanziu Slnka a jeho premenu na červeného obra). Vnútro Zeme vychladne, stuhne, prestane vytvárať magnetické pole, ktoré chráni život na planéte a príde aj o vulkanickú aktivitu, ktorá je, napriek schopnosti ničiť, pre ekosystém veľmi dôležitá.

Takéto procesy ale trvajú milióny rokov a aj keď Zem nakoniec, vo svojej podstate, umrie, ľudstvo sa obávať nemusí. To čelí oveľa aktuálnejším hrozbám, ako sú klimatické zmeny priamo vplývajúce na množstvo ekosystémov a v konečnom dôsledku aj na civilizáciu ako takú.

IPGP/David Ducros

O vnútorných štruktúrach planét sa ešte vždy len učíme a iba nedávno sa vedcom podarilo odhaliť podrobnosti o internej stavbe Marsu. Tú odhalila marťanská sonda InSight, ktorej poznatky dokazujú prítomnosť oveľa väčšieho roztaveného jadra, než sa čakalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky