Po desiatkach rokoch plánovania a dvoch rokoch tvrdého výskumu poprvýkrát vieme, ako vyzerá vnútro Marsu. Stacionárny vedecký robot InSight študuje skryté vnútro Marsu už od roku 2018 a jeho snaha teraz vyústila do prvej podrobnej mapy vnútornej štruktúry červenej planéty. Na tému upozornili portál LiveScience.

Na tento objav sme čakali desiatky rokov

InSight po pristátí v oblasti známej ako Elysium Planitia, pomocou svojho robotického ramena nainštaloval malý seizmometer a začal počúvať seizmické vibrácie Marsu podobné zemetraseniam na našej planéte.

NASA/JPL-Caltech

Vedecký robot počas svojho pôsobenia stihol namerať na Marse 733 týchto vibrácií, pričom 35 z nich teraz vedcom pomohlo v troch rozličných príspevkoch zverejnených v žurnále Science (prvý príspevok, druhý príspevok, tretí príspevok) vytvoriť podrobný obraz marťanskej kôry, plášťa a jadra, upozorňuje portál ScienceAlert.

Vďaka týmto seizmologickým meraniam tak premiérovo vieme odhadnúť hrúbku aj štruktúru kôry a plášťa, a dokonca poznáme i roztavené jadro, ktoré je oveľa väčšie a tekutejšie ako sa doposiaľ predpokladalo.

Napriek tomu, že Mars na rozdiel od Zeme nemá žiadne tektonické platne a celkovo sa predpokladalo, že nie je geologicky aktívny, posledné výskumy naznačujú, že sme sa v tomto ohľade možno mýlili. InSight totiž za čas svojho pôsobenia stihlol detegovať viac ako 700 seizmických vibrácií, z čoho 35 bolo dosť silných na seizmické mapovanie.

Ako uvádza IFLScience, vedci sú zatiaľ limitovaní získanými dátami, ale zdá sa, že pod povrchom Marsu môže dochádzať k dvom scenárom. V tom prvom je marťanská kôra relatívne tenká a zložená z dvoch vrstiev, z veľmi pórovitej vrchnej vrstvy, ktorá je chemicky pozmenená a nižšej vrstvy zodpovedajúcej pôvodnému zloženiu Marsu.

Druhý scenár počíta až s troma vrstvami. V prípade, že by platil prvý scenár, kôra by dosahovala hrúbku cca 20 km, pri druhom scenári by hrúbka kôry bola až dvojnásobne väčšia.

Jedna zo zaznamenaných seizmologických vibrácií. NASA/JPL-Caltech.

Vo všeobecnosti však odborníci predpokladajú, že hrúbka kôry je približne 24 až 72 km a je zložená najmenej z dvoch vrstiev, pričom môže byť obohatená o rádioaktívne prvky, ktoré ju ohrievajú na úkor nižších vrstiev planéty.

Odborníci tiež zistili, že plášť Marsu sa skladá v podstate iba z jednej vrstvy hornín, pričom jeho litosféra je hrubá 400 až 600 km. Pre porovnanie, hrúbka litosféry našej planéty je približne 100 km. Práve veľká hrúbka litosféry môže vysvetľovať, prečo Mars nemá tektonické platne.

NEPREHLIADNI
Jeff Bezos astronautom nie je, úrad zmenil pravidlá práve v deň jeho letu do vesmíru

Jadro prekvapilo

Ako upozorňuje portál ETHZürich, poprvýkrát sa podarilo prostredníctvom seizmických vĺn zmerať i veľkosť marťanského jadra, ktorého polomer vedci odhadujú na 1840 km, čo je asi o 200 km viac ako sa doposiaľ predpokladalo.

Na prekvapenie všetkých sa ukázalo, že jadro okrem železa a niklu musí obsahovať aj veľký podiel ľahších prvkov ako síra, kyslík, či uhlík, ktoré znižujú jeho hustotu. Pretože sa podiel týchto prvkov zdal vedcom až príliš veľký, museli prehodnotiť i predchádzajúce odhady zloženia plášťa.

Ukázalo sa, že marťanský plášť je mineralogicky dosť podobný hornému plášťu Zeme a je zložený najmä z minerálu známeho ako olivín. Minerál z rodiny perovskitov, ktorý sa na Zemi vytvára v hĺbke asi 700 kilometrov a tvorí až štyri pätiny zemského plášťa by sme však hľadali iba ťažko. Mars totiž tlak potrebný na jeho vytvorenie dosahuje iba v železnom jadre, takže celému plášťu dominuje spomínaný olivín, upozorňuje portál DLR.

Uvedené informácie by nás jedno dňa mohli priviesť aj k tomu, ako Mars prišiel o svoje „vnútorné dynamo“ a tým aj o magnetické pole.