Napriek tomu, že Jules Verne vo svojom vedecko-fantastickom románe vyslal do stredu Zeme troch odvážlivcov už v roku 1864, kvôli obrovskému tlaku a teplote sa tam zrejme nevydá nikdy žiadna ľudská bytosť ani technológia.

Cesta do stredu Zeme

Hoci nedokážeme priamo pozorovať, čo sa odohráva v srdci našej planéty, vieme do nej pomocou seizmických vĺn nahliadnuť. Z tejto nepriamej pozorovacej metódy však dokážu odborníci kadečo zistiť. Nedávno sa im dokonca v štúdii publikovanej v žurnále Physics of the Earth and Planetary Interiors, podarilo  zistiť, že jadro Zeme je zrejme úplne iné ako sme mysleli. Na tému upozornil portál Space.

rost9/freepik

Už mnoho rokov sa pokladá za samozrejmé, že Zem je tvorená viacerými obalmi a geologickými vrstvami – kôra, plášť a vonkajšie a vnútorné jadro. Nedávno iná štúdia dokonca naznačila, že existuje ešte jedna vrstva, ktorá sa celý čas skrýva hlboko vo vnútri zemského jadra.

Tentokrát mapovanie jadra našej planéty odhalilo, že vnútorné jadro nie je taký pevný kus zliatiny železa a niklu ako sa predpokladalo, ale skôr ide o akúsi „kašovitú“ substanciu.

Presnejšie nový výskum ukazuje, respektíve skôr naznačuje, že „pevné“ vnútorné jadro obklopené vonkajším tekutým jadrom je v skutočnosti zložené radom tekutých, mäkkých a tvrdých štruktúr, ktoré v horných vrstvách (posledných 250 km) vnútorného jadra postupne prechádzajúce z jedného skupenstva na iné, upozorňuje Havajská univerzita na svojom webe.

Inými slovami zloženie vnútorného jadra Zeme postupne prechádza od tvrdého cez polomäkký až po tekutý kov.

Všetky doterajšie informácie o tom, čo sa nachádza pod zemskou kôrou boli odvodené na základe sopečnej aktivity a seizmických vĺn. Inak tomu nebolo ani teraz.

Ako pozorujeme vnútro našej planéty?

Vedci vo svojom výskume mapovali jadro Zeme pomocou seizmických vĺn, ktoré možno považovať za typ vlnenia, ktoré je vyžarované pri deformácii hornín. K deformáciám môže dochádzať prostredníctvom zrútenia skalného masívu či zemetrasení.

NASA / JPL

Meraním týchto masívnych vibrácií je možné zrekonštruovať vnútorné fungovanie planéty spôsobom, ktorý je podobný tomografickej snímke, ozrejmuje seizmologička Jessica Irving.

Ako sa seizmické vlny pohybujú cez rôzne vrstvy našej planéty, dochádza k zmene ich rýchlosti. Okrem toho sa vlny môžu rôzným spôsobom lámať a vychyľovať vzhľadom na hustotu, teplotu alebo zloženie danej vrstvy.

Celá štúdia sa pritom podľa geofyzika Rhetta Butlera začala ako nesúlad čísel. Vedec si totiž so svojim tímom pri pozorovaní seizmických vĺn vytvorených veľkými zemetraseniami na piatich rozličných miestach na planéte všimol, že pri prechode naprieč zemským jadrom až na opačnú stranu zemegule sa deje niečo divné.

Jeden typ seizmických vĺn, známy ako „strihové vlny“, ktoré majú prejsť cez pevné jadro, sa v určitých miestach začal vychyľovať.

Vedcom bolo okamžite jasné, že niečo nie je v poriadku a tým niečím nie je matematika, ale štruktúra. Prehodnotili teda predpoklad, že vnútorné jadro Zeme je pevné a voilà, dospeli k záveru, že vnútorné jadro nie je len pevná guľa ako sme mysleli, ale na svojom „povrchu“ má aj akési „vrecká“ tekutého a polotuhého železa.

Výskum má veľký potenciál zmeniť naše chápanie magnetického poľa Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky