Hubble opäť raz dokázal, že ešte stále nepatrí do starého železa. Najnovšie odhalil čiernu dieru vykopnutú zo svojej vlastnej galaxie, ktorá sa rúti vesmírom obrovskou rýchlosťou a zanecháva za sebou „pás“ novonarodených hviezd. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Jedinečný jav vo vesmíre

Ako upozorňuje portál ESAHubble, snímka, ktorú vytvoril Hubblov teleskop, je dokonca tak zvláštna, že astronómovia si spočiatku mysleli, že ide o arfetakt. Ďalšie pozorovania však ukázali, že v skutočnosti sa o žiadnu chybu na kamere tohto teleskopu nejedná. Pozorovaný lineárny útvar je totiž čierna diera, ktorá za sebou zanecháva 200 000 svetelných rokov dlhú „stopu“ pozostávajúcu z novonarodených modrých hviezd. Astronómovia doteraz nikdy nič také nevideli.

„Myslíme si, že za čiernou dierou vidíme chvost, v ktorom dochádza k ochladzovaniu plynu a k tvorbe hviezd. V skutočnosti sa teda pozeráme na hviezdy vznikajúce za čiernou dierou,“ uviedol Pieter van Dokkum z Yale University.

Vzhľadom na to, že tento chvost tiahnuci sa za čiernou dierou je až o polovicu jasnejší ako samotná hostiteľská galaxia na jeho konci, je jasné, že musí byť úplne preplnený hviezdami, uvádza portál Space.

Podľa zistení zo štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters bola pozorovaná čierna diera (na obrázku vľavo dole) s hmotnosťou 20 miliónov Sĺnk vykopnutá zo svojej domovskej galaxie (na obrázku vpravo hore) a aktuálne sa bezcieľne rúti vesmírom. Mimochodom, ak by sa nachádzala v slnečnej sústave, stihla by prejsť zo Zeme na Mesiac len za 14 minút.

Astronómovia sa nazdávajú, že k vykopnutiu čiernej diery viedla chaotická udalosť a vzájomná kolízia 3 čiernych dier. Presnejšie malo pred zhruba 50 miliónmi rokov dôjsť k stretnutiu dvoch supermasívnych čiernych dier, ktoré sa spojili do binárneho systému.

Binárna sústava alebo binárny systém je astronomický výraz pre dva vesmírne objekty, ktoré sa nachádzajú tak blízko pri sebe, že ich gravitačná interakcia spôsobuje ich obeh okolo ťažiska, ktoré je spoločné a zároveň sa nenachádza vo vnútri ani jedného z týchto objektov. Tieto telesá majú navyše potenciál sa navzájom zraziť alebo splynúť.

Neskôr sa k týmto čiernym dieram priblížila aj ďalšia galaxia, respektíve supermasívna čierna diera, čo viedlo k stretu troch supermasívnych čiernych dier. Stretnutie troch čiernych dier však bolo veľmi chaotické a celá konfigurácia sa stala nestabilnou.

Jedna z predmetných supermasívnych čiernych dier bola v dôsledku tohto stretu „vykopnutá“ von z galaxie. Vedci ale nedokážu určiť, či pôvodná binárna sústava čiernych dier zostala nedotknutá, alebo bola vystrelená a nahradená „votrelcom“.

Dôkazom správnosti tejto teórie môže byť útvar, ktorý vedci spozorovali na opačnej strane hostiteľskej galaxie. Ten by mohol predstavovať zvyšné dve supermasívne čierne diery, ktoré boli vystrelené opačným smerom, ako už niekoľkokrát spomínaná čierna diera. Ďalším dôkazom je aj fakt, že v centre galaxie nie je vidieť žiadne známky aktívnej čiernej diery.

Astronómovia sa na celú situáciu najbližšie pokúsia pozrieť prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba a röntgenového observatória Chandra, pričom veria, že snímky uskutočnené prostredníctvom týchto nástrojov definitívne potvrdia ich teórie.

Ako vznikajú?

Za zmienku stojí aj fakt, že pôvod binárnych čiernych dier patrí medzi záhady vesmíru. Existujú však v podstate len dve možnosti. Jednou z možností je, že binárne čierne diery začali ako binárny hviezdy systém. Išlo teda o dve masívne hviezdy, ktoré sa spolu narodili, vyvíjali a zanikli, pričom každá v mohutnej explózii vytvorila jednu čiernu dieru. V tomto prípade vedci hovoria o tzv. binárnej evolúcii.

Druhou možnosťou je, že čierne diery vznikli z dvoch rôznych masívnych hviezd, ktoré žili svojím vlastným životom. Zhodou okolností a pomocou extrémnych astrofyzikálnych procesov sa však takéto dve čierne diery túlajúce sa vesmírom stretli a vznikla binárna sústava čiernych dier. V tomto prípade je reč o tzv. dynamickom strete.

Otázkou tiež je, aká časť binárnych čiernych dier vznikla binárnou evolúciou a aká dynamickým stretom. Viac informácií o tejto problematike nájdeš v samostatnom článku.