Postupom času, ako sa rozrastá zoznam objavených planetárnych systémov v Mliečnej dráhe, je nad Slnko jasné, že naša Slnečná sústava je výrazne odlišná od všetkých doposiaľ objavených systémov.

Rozmanitosť planetárnych systémov je obrovská

Astrofyzik Stephen Kane z Kalifornskej univerzity v Riverside teraz navyše ukázal, že ak by sme urobili čo i len jednu malú zmenu, celá slnečná sústava by sa zrútila ako domček z karát. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

K minulému mesiacu sa astronómom podarilo objaviť 5250 exoplanét, pričom tisícky čakajú na svoje potvrdenie. Tieto planéty sa nachádzajú takmer v 4000 rôznych planetárnych systémoch. Zaujímavé však je, že ani jeden z týchto systémov neodráža usporiadanie planét, aké pozorujeme okolo našej domovskej hviezdy.

Slnečnej sústave niečo chýba

Azda najväčším rozdielom je, že najväčšou terestriálnou planétou v slnečnej sústave je Zem a najmenším plynným obrom Neptún, ktorý je 4-krát väčší a 17-krát hmotnejší ako naša planéta. Medzi týmito planétami sa však nenachádza žiadny „medzistupeň“, píše Phys.

Ako však zdôrazňuje Kane, „v iných hviezdnych sústavách sa nachádza mnoho planét s hmotnosťou zapadajúcou do tejto (hmotnostnej) medzery. Tieto planéty nazývame super-Zeme.“

Ďalšiu „medzeru“ alebo odlišnosť predstavuje vzdialenosť (vzhľadom na Slnko) medzi Marsom a Jupiterom. Vzdialenosť medzi nimi je totiž až príliš veľká, pričom Kane sa nazdáva, že ide doslova o mrhanie priestorom.

Uvedené medzery by podľa astronóma mohli poskytnúť dôležité poznatky o vývoji slnečnej sústavy a planét v nej. Pokúsiť sa vyplniť tieto medzery a zistiť nové informácie sa pokúsil Kane prostredníctvom dynamických počítačových simulácií, ktoré mu umožnili medzi Mars a Jupiter vložiť ďalšiu planétu s rôznymi hmotnosťami.

Výsledky štúdie spolu s pozorovanými účinkami na obežné dráhy všetkých ostatných planét sú publikované v žurnále Planetary Science Journal.

„Táto fiktívna planéta postrčila Jupiter dostatočne na to, aby došlo k destabilizácii všetkého ostatného v slnečnej sústave,“ uvádza Kane.

Za zmienku stojí fakt, že Jupiter je väčší ako ktorákoľvek iná planéta v Slnečnej sústave, pričom je až 318-krát hmotnejší ako Zem. To znamená, že jeho gravitačný vplyv je skutočne výrazný.

Následky by boli katastrofálne

Ak by sa teda medzi Marsom a Jupiterom nachádzala super-Zem, alebo akýkoľvek iný nebeský objekt, ktorý by čo i len trochu dokázal narušiť/ovplyvniť Jupiter, výrazne by to ovplyvnilo všetky ostatné planéty.

V závislosti od hmotnosti a presnej polohy super-Zeme by prítomnosť tejto hypotetickej planéty mohla nakoniec vykopnúť Merkúr, Venušu aj Zem zo Slnečnej sústavy. Obežné dráhy Uránu a Neptúnu by taktiež mohli byť destabilizované, čo vedie k ich úniku do vesmíru.

V priemere sa Mars pohybuje 1,5 AU od Slnka, zatiaľ čo Jupiter 5,2 AU. Štúdia ukázala, že iba planéta, ktorá je umiestnená vo vzdialenosti 3 AU, by nespôsobila vážnu destabilizáciu.

Ak by sa však nachádzala kdekoľvek inde, následky budú katastrofálne. V tom najhoršom prípade sú zo slnečnej sústavy vyhodené Venuša, Merkúr, Zem, Mars Urán aj Neptún. Pri najmenších zmenách Kane pozoroval, že obežná dráha Zeme sa divoko odchýlila od svojho súčasného smeru, čo ju spravilo menej obývateľnou – ak nie úplne nehostinnou.

Tieto zistenia majú hlboký dopad na naše súčasné chápanie vývoja Slnečnej sústavy. Hoci sme vedeli, že Jupiter nás svojou gravitáciou chráni pred rôznymi nástrahami z vesmíru v podobe asteroidov, nová práca naznačuje, že gravitačný vplyv Jupitera bráni vzniku planéty v priestore medzi Marsom a Jupiterom, ktorá destabilizuje celú sústavu.

Práca tiež potvrdzuje staršie hypotézy o tom, že život vo vesmíre by sme mali hľadať predovšetkým v planetárnych sústavách, v ktorých sa nachádza planéta podobná Jupiteru.