Myšlienka univerzálnej vakcíny znie ako sen. Jedna dávka, ktorá ťa ochráni pred vírusmi, baktériami aj alergénmi. Realita imunológie je však zvyčajne oveľa komplikovanejšia.

Tím vedcov zo Spojených štátov teraz predstavil experimentálnu vakcínu, ktorá v testoch na myšiach naznačuje, že takýto scenár nemusí byť úplne nereálny. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Science.

Ochrana proti vírusom aj baktériám

Nová vakcína označená ako GLA-3M-052-LS+OVA sa podáva formou nosového spreja. V experimente tri dávky ochránili myši pred infekciou vírusom SARS-CoV-2 a ďalšími koronavírusmi počas 3 mesiacov. U očkovaných zvierat sa vírusová nálož v pľúcach znížila 700 násobne v porovnaní s neočkovanými myšami.

Zároveň sa výrazne zrýchlila imunitná odpoveď. Adaptívny imunitný systém pľúc zvyčajne reaguje na SARS-CoV-2 do 2 týždňov. U očkovaných myší sa protiútok spustil už približne za 3 dni.

Výskumníci následne otestovali vakcínu aj proti bakteriálnym infekciám. Myši boli chránené pred baktériami Staphylococcus aureus a Acinetobacter baumannii, ktoré sa často šíria v nemocničnom prostredí a vykazujú rastúcu odolnosť voči antibiotikám.

Prekvapivým zistením bolo aj zníženie rizika astmatických reakcií. Po vystavení roztočom mali očkované myši menej výraznú tvorbu hlienu v pľúcach a nižšiu produkciu imunitných buniek typickú pre astmu, pričom efekt pretrvával 3 mesiace.

Iný princíp než klasické vakcíny

Podľa Baliho Pulendrana zo Stanford University, ktorý je hlavným autorom štúdie, ide o potenciálne univerzálnu vakcínu proti rôznym respiračným hrozbám. Zatiaľ však hovoríme výlučne o výsledkoch na zvieracom modeli.

TASR / Freepik (úprava redakcie)

Bežné vakcíny fungujú tak, že imunitnému systému predstavia neškodný fragment patogénu. Organizmus si vytvorí špecifické protilátky a pamäťové bunky, ktoré zasiahnu pri skutočnej infekcii. Tento mechanizmus pracuje s takzvanou adaptívnou imunitou. Je účinný, no veľmi špecifický. Preto sa napríklad vakcína proti chrípke každoročne aktualizuje podľa cirkulujúcich kmeňov.

Nový prístup sa snaží prepojiť adaptívnu imunitu s vrodenou imunitou. Vrodená imunita je prvou obrannou líniou proti neznámym hrozbám, no jej aktivita zvyčajne po niekoľkých dňoch ustupuje, keď sa aktivuje špecifická odpoveď.

Vedci v predchádzajúcom výskume zistili, že pri niektorých vakcínach, napríklad proti tuberkulóze, dokážu T bunky z adaptívnej imunity dlhodobo stimulovať bunky vrodenej imunity. Tím teraz identifikoval kľúčové signály T buniek a synteticky ich napodobnil. Cieľom je udržať vrodenú imunitu v aktívnejšom stave dlhšie, než je bežné, a tým zabezpečiť širšiu ochranu.

Veľké očakávania a opatrnosť

Výskumníci plánujú ďalší krok v podobe klinických skúšok na ľuďoch. Ak sa výsledky potvrdia a bezpečnostný profil bude priaznivý, teoreticky by mohla byť podobná vakcína dostupná v horizonte 5 až 7 rokov.

Odborníci však upozorňujú na otvorené otázky. Jonathan Ball z Liverpool School of Tropical Medicine, ktorý sa na výskume nepodieľal, zdôrazňuje potrebu overiť účinnosť aj bezpečnosť u ľudí. Udržiavanie imunitného systému v dlhodobom stave zvýšenej pohotovosti môže priniesť riziko vedľajších účinkov, ak by sa reakcia obrátila proti vlastným tkanivám.

Koncept univerzálnej vakcíny, ktorá by chránila pred respiračnými vírusmi vrátane COVID-19, chrípky, RSV, bežného prechladnutia, ale aj pred bakteriálnou pneumóniou či alergénmi, by zásadne zmenil preventívnu medicínu. Zatiaľ však ide o sľubný experiment na zvieratách. Rozhodujúce budú dáta z klinických štúdií, ktoré ukážu, či sa podobný efekt podarí dosiahnuť aj u ľudí bez neprimeraného rizika.